38. kapitola
Lekár a choroby
1Ucti si lekára podľa jeho zásluhy, lebo aj jeho stvoril Boh. 2Lekárske umenie pochádza od Najvyššieho a králi si ho vážia. 3Vedomosti robia lekára významným človekom a otvárajú mu prístup k veľmožom. 4Boh dal vyrásť zo zeme liečivým bylinám a rozumný človek ich nepodceňuje. 5Či práve drevo neurobilo vodu sladkou, aby ľudia poznali jeho liečivú silu? 6Boh dal ľuďom vedu, aby sa preslávili jeho mocnými dielami. 7Lekár používa byliny na liečenie a na úľavu bolesti a lekárnik z nich pripravuje lieky. 8Tak niet konca Božím dielam, takto šíri zdravie po celej zemi. 9Syn môj, ak máš chorobu, nezanedbaj sa, modli sa k Bohu a on ťa uzdraví. 10Odvráť sa od hriechu, naprav svoj život a srdce si očisť od každého hriechu. 11Obetuj kadidlo a jemnú múku a prines obety podľa svojich možností. 12Potom si zavolaj lekára, lebo aj jeho Boh stvoril. Nech neodchádza od teba, lebo ho potrebuješ. 13Niekedy tvoje uzdravenie môže byť v jeho rukách, 14potom aj on bude prosiť Boha, aby mu dal úspech uľaviť bolesti a nájsť spôsob liečenia, aby ti zachránil život. 15Pácha hriech proti Stvoriteľovi, kto sa pred lekárom robí hrdinom.Smútok
16Syn môj, nad mŕtvym roň slzy, nariekaj, aby si ukázal svoj žiaľ! Potom pochovaj telo, ako je vo zvyku, vystroj mu pohreb, ako sa sluší. 17Horko plač, prejav svoj žiaľ, zachovaj smútok, ako si mŕtvy zasluhuje. Smúť niekoľko dní kvôli rečiam, potom prestaň smútiť, 18lebo smútok urýchľuje smrť a žalosť srdca oslabuje životnú silu. 19Nech sa smútok končí pohrebom, lebo život v smútku je neznesiteľný. 20Neoddávaj sa prílišnému smútku, premôž ho, mysli na svoj vlastný koniec. 21Nezabúdaj, že návrat je nemožný, mŕtvemu nepomôžeš a sebe ublížiš. 22Mysli, že aj teba stihne jeho osud: dnes mne, zajtra tebe! 23Keď mŕtvy odpočíva, nech odpočíva aj smútok za ním, prestaň žialiť, keď vydal posledný dych!Remeslá
24Učenosť zákonníka sa získava dlhým štúdiom. Ak má človek študovať, musí byť uvoľnený od iných robôt. 25Ako sa stane učeným ten, kto musí chodiť za pluhom a ktorého všetkou slávou je plieskať bičom; kto je celkom zaujatý poháňaním volov a rozpráva iba o teľatách? 26Jeho srdce dáva pozor, ako sa mu vyorávajú brázdy, a večery trávi kŕmením jalovíc. 27Tak je to aj s každým remeselníkom a umelcom, čo dňom i nocou pracujú. Tak aj tí, čo ryjú pečatné prstene a trpezlivo vymýšľajú rozličné kresby. Sú zaujatí tým, ako reprodukovať vzor a pracujú do noci, aby dokončili svoje dielo. 28Tak isto aj kováč, čo sedí pri nákove a kuje surové železo. Žiara ohňa páli mu kožu, keď sa namáha v horúčave pece. Údery kladiva ohlušujú mu uši a oči má upreté na vzorku, ktorú napodobňuje. Celým srdcom sa sústreďuje, ako vyhotoviť dielo, a nocami ho zdokonaľuje. 29Tak isto hrnčiar, ktorý sedí pri svojej práci a nohami poháňa hrnčiarsky kruh, ustavične ustarostený o svoje dielo, aby vyhotovil patričný počet. 30Rukami miesi hlinu a z celej sily sa vzopiera nohami. Veľmi pozorne polieva glazúrou a nocami čistí pec. 31Títo všetci sa spoliehajú na svoje ruky a každý z nich je obratný vo svojej práci. 32Bez nich nemožno vystavať jediné mesto, ani sa v ňom usadiť, ani cestovať. 33Ale ich nevolajú do národnej rady a na zhromaždení nemajú veľké slovo. Nezasadnú si na sudcovskú stolicu, lebo nerozumejú verejnému právu. 34Nevyznačujú sa učenosťou a sudcovskou znalosťou a medzi tvorcami životných zásad ich nenájdeš. Ale oni udržujú stvorený svet a ich modlitba je zameraná na ich remeslo.