Predchádzajúca kapitola

34. kapitola

Sny

1Prázdne nádeje klamú nerozumných ľudí a sny dávajú krídla hlúpym.
2Spoliehať sa na sny je ako chytať tiene a naháňať vietor. 3Čo vidíš vo sne, je iba odraz skutočnosti, ako obraz tváre v zrkadle. 4Čisté nemôže vyjsť z nečistého; ako by mohlo niečo pravdivé vzísť zo lži? 5Hádanie, veštenie a sny sú nezmysly, fantázie rodiacej ženy! 6Ak len neboli poslané zásahom Najvyššieho, nevenuj im pozornosť! 7Sny zviedli veľa ľudí na nesprávnu cestu a zničili mnohých, čo stavali na nich svoje nádeje. 8Takéto preludy nemôžu pridať nič k plnosti Božieho zákona, jeho múdrosť, vyslovená vernými ústami prorokov, je úplná sama v sebe.

Cestovanie

9Vzdelaný človek toho veľa vie a skúsený človek vie, o čom rozprávať.
10Kto nič neskúsil, málo vie, ale kto cestoval, vyzná sa vo všeličom. 11Veľa som toho videl na svojich cestách, viac som skúsil, ako môžem vyrozprávať. 12Veľa ráz som bol v nebezpečenstve smrti, ale zachránil som sa vďaka svojim skúsenostiam. 13Duch bohabojných bude žiť, lebo sa spolieha na toho, kto ho môže zachrániť. 14Bohabojný sa nemusí báť ničoho iného, nikdy nebude zbabelý, lebo Boh je jeho nádej. 15Aký šťastný je ten, kto si Boha uctí! Vie, kde hľadať oporu. 16Oči Pána sú upreté na tých, ktorí ho milujú; je ich mocná záštita, silná opora, prístrešie proti nečasom a poludňajšej horúčave, ochrana pred prekážkami, zabezpečenie proti pádom. 17On vzpružuje ducha, vracia žiaru očiam, dáva zdravie, život a požehnanie.

Obety

18Obetovať niečo nespravodlivo nadobudnuté znamená vysmievať sa Bohu; dary zlých nie sú mu vítané.
19Najvyšší neprijíma obety bezbožných, neodpúšťa hriechy za veľa obiet. 20Prinášať obetu z majetku chudobných je ako zabíjať syna pred otcovými očami. 21Chlieb znamená život pre chudobných a obrať ich oň je vražda. 22Okradnúť blížneho o živobytie znamená zavraždiť ho; kto oklame robotníka o mzdu, prelieva jeho krv. 23Keď jeden stavia a druhý rúca, čo z toho majú obaja okrem námahy? 24Keď sa jeden modlí a druhý preklína, čí hlas má Boh vypočuť? 25Kto sa umyl po dotyku mŕtveho, ale znova sa ho dotýka, čo mu osoží všetko jeho očisťovanie? 26Tak je to aj s človekom, čo sa postí za svoje hriechy a potom odíde a robí to isté, ako predtým. Kto vypočuje jeho modlitbu? A čo mu osoží jeho pokánie?