34. kapitola
Sny
1 Prázdne nádeje klamú nerozumných ľudí a sny dávajú krídla hlúpym. 2 Spoliehať sa na sny je ako chytať tiene a naháňať vietor. 3 Čo vidíš vo sne, je iba odraz skutočnosti, ako obraz tváre v zrkadle. 4 Čisté nemôže vyjsť z nečistého; ako by mohlo niečo pravdivé vzísť zo lži? 5 Hádanie, veštenie a sny sú nezmysly, fantázie rodiacej ženy! 6 Ak len neboli poslané zásahom Najvyššieho, nevenuj im pozornosť! 7 Sny zviedli veľa ľudí na nesprávnu cestu a zničili mnohých, čo stavali na nich svoje nádeje. 8 Takéto preludy nemôžu pridať nič k plnosti Božieho zákona, jeho múdrosť, vyslovená vernými ústami prorokov, je úplná sama v sebe. Cestovanie
9 Vzdelaný človek toho veľa vie a skúsený človek vie, o čom rozprávať. 10 Kto nič neskúsil, málo vie, ale kto cestoval, vyzná sa vo všeličom. 11 Veľa som toho videl na svojich cestách, viac som skúsil, ako môžem vyrozprávať. 12 Veľa ráz som bol v nebezpečenstve smrti, ale zachránil som sa vďaka svojim skúsenostiam. 13 Duch bohabojných bude žiť, lebo sa spolieha na toho, kto ho môže zachrániť. 14 Bohabojný sa nemusí báť ničoho iného, nikdy nebude zbabelý, lebo Boh je jeho nádej. 15 Aký šťastný je ten, kto si Boha uctí! Vie, kde hľadať oporu. 16 Oči Pána sú upreté na tých, ktorí ho milujú; je ich mocná záštita, silná opora, prístrešie proti nečasom a poludňajšej horúčave, ochrana pred prekážkami, zabezpečenie proti pádom. 17 On vzpružuje ducha, vracia žiaru očiam, dáva zdravie, život a požehnanie. Obety
18 Obetovať niečo nespravodlivo nadobudnuté znamená vysmievať sa Bohu; dary zlých nie sú mu vítané. 19 Najvyšší neprijíma obety bezbožných, neodpúšťa hriechy za veľa obiet. 20 Prinášať obetu z majetku chudobných je ako zabíjať syna pred otcovými očami. 21 Chlieb znamená život pre chudobných a obrať ich oň je vražda. 22 Okradnúť blížneho o živobytie znamená zavraždiť ho; kto oklame robotníka o mzdu, prelieva jeho krv. 23 Keď jeden stavia a druhý rúca, čo z toho majú obaja okrem námahy? 24 Keď sa jeden modlí a druhý preklína, čí hlas má Boh vypočuť? 25 Kto sa umyl po dotyku mŕtveho, ale znova sa ho dotýka, čo mu osoží všetko jeho očisťovanie? 26 Tak je to aj s človekom, čo sa postí za svoje hriechy a potom odíde a robí to isté, ako predtým. Kto vypočuje jeho modlitbu? A čo mu osoží jeho pokánie?