17. kapitola
1 Boh stvoril človeka zo zeme a znova ho do nej vracia. 2 Ľuďom vymedzil dĺžku života a do ich moci odovzdal všetko, čo je na zemi. 3 Zaodial ich silou, akú má len on sám. Na svoj obraz ich stvoril. 4 Všetkým stvoreniam vnukol strach z človeka a zveril mu moc nad divou zverou i vtáctvom. 5 6 Ľuďom utvoril jazyk, oči a uši a utvoril im srdce na premýšľanie. 7 Naplnil ich rozumom a poznaním a dal im poznať dobro i zlo. 8 Do srdca im vložil svoje svetlo, aby poznali veľkosť jeho diel. 9 10 Budú chváliť jeho sväté meno, rozprávať o veľkosti jeho diel. 11 Dal im aj poznanie a obdaril ich zákonom života. 12 Uzavrel s nimi večnú zmluvu a dal im poznať svoje zákony. 13 Ich oči uvideli jeho majestátnu slávu. Ich uši počuli jeho vznešený hlas. 14 Povedal im: "Chráňte sa všetkého zla!" Dal im svoje príkazy povinností voči blížnemu. Božský sudca
15 Ich správanie je ustavične pred ním, nemôže sa skryť pred jeho zrakom. 16 17 Každému národu postavil vladára, ale vyvolený národ je jeho dedičstvom. 18 19 Preto všetky ich skutky sú pred ním ako slnko, jeho zrak ustavične pozoruje ich život. 20 Ich nespravodlivosti nie sú mu vôbec ukryté; všetky ich hriechy sú Bohu zjavné. 21 22 Dobré skutky človeka si váži ako svoj pečatný prsteň a jeho láskavosť ako zreničku oka. 23 Nakoniec povstane a dá zlým, čo si zaslúžia, každému dá odmenu na jeho vlastnú hlavu. 24 Ale tým, čo ľutujú, necháva otvorenú cestu, aby sa vrátili k nemu, a teší tých, čo stratili nádej. Vyzvanie k pokániu
25 Obráť sa k Bohu a vzdaj sa hriešneho života. Odpros ho do tváre a prestaň ho urážať. 26 Vráť sa k Najvyššiemu, odvráť sa od nespravodlivosti a mocne odvrhni zlobu. 27 Lebo kto bude v hrobe chváliť Najvyššieho, ak ho živí nebudú chváliť a dávať mu slávu? 28 Keď je človek mŕtvy, ako by prestal byť, aj jeho vďačnosť zomiera s ním; dokiaľ si živý a zdravý, chváľ Boha! 29 Aké veľké je Božie milosrdenstvo a jeho zľutovanie voči tým, čo sa k nemu vrátia! 30 Lebo človek nemôže mať všetko, ľudia totiž nie sú nesmrteľní. 31 Čo je jasnejšie od slnka? Aj ono sa zatmie. Tak aj telo a krv majú zlé myšlienky. 32 Boh dozerá na mocnosti na vysokom nebi, ale všetci ľudia sú iba prach a popol.