16. kapitola
Kliatba bezbožných
1 Neželaj si veľa detí naničhodných; neteš sa synom bezbožným! 2 Akýkoľvek by bol ich počet, neteš sa, ak im chýba Božia bázeň. 3 Nepočítaj pre nich s dlhým životom a nespoliehaj sa na ich budúcnosť. Lebo jeden syn môže byť viac hodný ako tisíce a lepšie zomrieť bez detí, ako mať bezbožných synov. 4 Jediný rozumný človek zaľudní mesto. Celý kmeň bezbožných čochvíľa spustne. 5 Na vlastné oči som videl veľa takých vecí a ešte väčšie sa mi dostali do uší. 6 Kde sa hriešnici schádzajú, vypukne oheň; odbojný národ zastihne trest. 7 Boh neodpustil dávnym obrom, čo sa vzbúrili, pyšní na svoju silu. 8 Neušetril spoluobyvateľov Lota, ich pýcha bola mu odporná. 9 Nemal zľutovanie s prekliatym rodom Kanaáncov, ktorí sa chválili svojimi hriechmi. 10 To isté vykonal šesťstotisíc pešiakom, čo sa postavili tvrdošijne na odpor. 11 Keby aj bol iba jeden človek nepoddajnej šije, neslýchané by bolo, aby ostal bez trestu. Lebo Boh má aj súcit, aj rozhorčenie, ukazuje svoju moc odpúšťaním alebo záplavou hnevu. 12 Jeho milosrdenstvo je veľké, ale veľká je aj jeho prísnosť. Ľudí súdi podľa ich skutkov. 13 Nenechá bez trestu utiecť hriešnika s jeho korisťou ani príliš dlho skúšať trpezlivosť pobožného človeka. 14 Počíta s každým skutkom lásky, s každým zaobchádza podľa jeho skutkov. 15 16 Odplata je istá
17 Nehovor: "Ukryjem sa pred Bohom; kto si spomenie na mňa na výsosti? Uprostred zástupu nikto ma nepozná. Čo som ja v nesmiernom stvorení!? 18 Hľa, nebo, najvyššie nebesá, priepasť a zem sa trasú, keď ich Boh navštívi. 19 Hory i základy zeme rovnako strachom sa chvejú, keď na ne pohliadne. 20 Ktorá ľudská myseľ by to mohla porozumieť alebo jeho cesty pochopiť? 21 Ako búrka stihne ľudí znenazdajky, tak väčšina jeho skutkov prebieha v skrytosti. 22 Kto vyhlási rozsudky jeho spravodlivosti, kto bude čakať na jeho ďaleké rozhodnutie?" 23 Také sú myšlienky hlúpeho človeka; pomätený, poblúdený človek sníva len o hlúpostiach. Človek vo stvorení
24 Počúvaj, syn môj, získaj si poznanie! Celým srdcom sleduj moje slová! 25 Postupne ti budem predkladať svoje myšlienky a svoje poznanie ti starostlivo vyložím. 26 Keď Boh na počiatku stvoril svoje diela, ihneď po stvorení vyhradil im príslušné miesta. 27 Svoje diela usporiadal na večné veky, od ich počiatkov až do ich ďalekej budúcnosti. Netrpia hladom ani únavou a nikdy neprestanú plniť svoje poslanie. 28 Ani jedno z nich nikdy nenarazilo na druhé. Na večné veky budú poslúchať Božie slová. 29 Boh nakoniec pohliadol na zem a naplnil ju svojimi darmi. 30 Jej povrch pokryl všemožnými zvieratami, ktoré sa zasa majú vrátiť do zeme.