16. kapitola
Kliatba bezbožných
1Neželaj si veľa detí naničhodných; neteš sa synom bezbožným! 2Akýkoľvek by bol ich počet, neteš sa, ak im chýba Božia bázeň. 3Nepočítaj pre nich s dlhým životom a nespoliehaj sa na ich budúcnosť. Lebo jeden syn môže byť viac hodný ako tisíce a lepšie zomrieť bez detí, ako mať bezbožných synov. 4Jediný rozumný človek zaľudní mesto. Celý kmeň bezbožných čochvíľa spustne. 5Na vlastné oči som videl veľa takých vecí a ešte väčšie sa mi dostali do uší. 6Kde sa hriešnici schádzajú, vypukne oheň; odbojný národ zastihne trest. 7Boh neodpustil dávnym obrom, čo sa vzbúrili, pyšní na svoju silu. 8Neušetril spoluobyvateľov Lota, ich pýcha bola mu odporná. 9Nemal zľutovanie s prekliatym rodom Kanaáncov, ktorí sa chválili svojimi hriechmi. 10To isté vykonal šesťstotisíc pešiakom, čo sa postavili tvrdošijne na odpor. 11Keby aj bol iba jeden človek nepoddajnej šije, neslýchané by bolo, aby ostal bez trestu. Lebo Boh má aj súcit, aj rozhorčenie, ukazuje svoju moc odpúšťaním alebo záplavou hnevu. 12Jeho milosrdenstvo je veľké, ale veľká je aj jeho prísnosť. Ľudí súdi podľa ich skutkov. 13Nenechá bez trestu utiecť hriešnika s jeho korisťou ani príliš dlho skúšať trpezlivosť pobožného človeka. 14Počíta s každým skutkom lásky, s každým zaobchádza podľa jeho skutkov. Odplata je istá
17Nehovor: "Ukryjem sa pred Bohom; kto si spomenie na mňa na výsosti? Uprostred zástupu nikto ma nepozná. Čo som ja v nesmiernom stvorení!? 18Hľa, nebo, najvyššie nebesá, priepasť a zem sa trasú, keď ich Boh navštívi. 19Hory i základy zeme rovnako strachom sa chvejú, keď na ne pohliadne. 20Ktorá ľudská myseľ by to mohla porozumieť alebo jeho cesty pochopiť? 21Ako búrka stihne ľudí znenazdajky, tak väčšina jeho skutkov prebieha v skrytosti. 22Kto vyhlási rozsudky jeho spravodlivosti, kto bude čakať na jeho ďaleké rozhodnutie?" 23Také sú myšlienky hlúpeho človeka; pomätený, poblúdený človek sníva len o hlúpostiach.Človek vo stvorení
24Počúvaj, syn môj, získaj si poznanie! Celým srdcom sleduj moje slová! 25Postupne ti budem predkladať svoje myšlienky a svoje poznanie ti starostlivo vyložím. 26Keď Boh na počiatku stvoril svoje diela, ihneď po stvorení vyhradil im príslušné miesta. 27Svoje diela usporiadal na večné veky, od ich počiatkov až do ich ďalekej budúcnosti. Netrpia hladom ani únavou a nikdy neprestanú plniť svoje poslanie. 28Ani jedno z nich nikdy nenarazilo na druhé. Na večné veky budú poslúchať Božie slová. 29Boh nakoniec pohliadol na zem a naplnil ju svojimi darmi. 30Jej povrch pokryl všemožnými zvieratami, ktoré sa zasa majú vrátiť do zeme.