5. kapitola
1 V ten deň Debora a Barak, Abinoamov syn, spievali: 2 Za to, že si bojovníci v Izraeli rozpustili vlasy, za to, že sa dobrovoľne ponúkol ľud, velebte Jahveho! 3 Počúvajte, králi, načúvajte, kniežatá! Zaspievam Jahvemu, zahrám žalm Jahvemu, Bohu Izraela. 4 Jahve, keď si vychádzal zo Seiru, keď si kráčal z edomských polí, zem sa triasla, nebesá pretekali, z oblakov pršalo, len sa tak lialo. 5 Vrchy sa knísali pred Jahvem, pred Jahvem zo Sinaja, pred Jahvem, Bohom Izraela. 6 Za dní Šamgara, Anatovho syna, za dní Jael prestali karavány chodiť, tí, čo sa museli na cesty vydať, chodili bočnými chodníkmi. 7 Vymizli hrdinskí vodcovia v Izraeli, veru vymizli, dokiaľ si nepovstala, Debora, dokiaľ si nepovstala, matka v Izraeli! 8 Vyberali si nových bohov, vtedy bola vojna pred bránami, ale nebolo vidno štít ani kopiju pre štyridsaťtisíce v Izraeli. 9 Moje srdce je s náčelníkmi Izraela, s dobrovoľníkmi z môjho ľudu! Velebte Jahveho! 10 Vy, čo jazdíte na bielych osliciach a sedíte na kobercoch, i vy, čo kráčate cestami, spievajte 11 ozvenou na hlasy pastierove pri napájadlách. Tam rozprávajú o víťazstvách Jahveho, o víťazstvách jeho moci v Izraeli. (Vtedy Jahveho ľud zostúpil k bránam.) 12 Precitni, precitni, Debora! precitni, precitni, zanôť pieseň! Odvahu! Povstaň, Barak! Zajmi tých, čo teba zajali, syn Abinoamov! 13 Vtedy už Izrael zostúpil k bránam, Jahveho ľud zostúpil bojovať za svoju vec ako hrdina. 14 Efraimove kniežatá stoja už v údolí, za tebou Benjamín je medzi tvojimi. Z Machira schádzajú náčelníci. Zo Zabulona zas tí, čo nosia veliteľské žezlo. 15 S Deborou sú Isacharove kniežatá a Neftali s Barakom údolím rútia sa za nimi. V rodoch Rubenových veľké porady. 16 Prečo si ostal sedieť medzi košiarmi? Počúvať hvízdanie pri stádach? (V rodoch Rubenových veľké porady.) 17 Galaád zostal za Jordánom a prečo Dan býva na lodiach? Ašer si býva na brehu mora, pokojne prebýva vo svojich prístavoch. 18 Zabulon je ľud, čo sa vystavil smrti, tak ako Neftali, na vysokých stráňach. 19 Králi prišli, bojovali, vtedy bojovali kanaánski králi, v Tanaku, pri megidských vodách, ale striebro si neodniesli v korisť. 20 Z vysokého neba hviezdy bojovali, zo svojich dráh bojovali proti Siserovi. 21 Potok Kišon ich zmietol, praveký potoka, potok Kišon! Vykroč rázne, moja duša! 22 Vtedy dupotali konské kopytá, letia preč, cvalom letia jeho mocné žrebce. 23 Preklínajte Meroz, vraví anjel Jahveho, kľajte, kľajte jeho ľudí, lebo neprišli na pomoc Jahvemu, na pomoc Jahvemu medzi hrdinami. 24 Požehnaná buď medzi ženami, Jael, (žena Kenijca Chebera), medzi ženami, čo bývajú v stanoch, buď požehnaná! 25 On žiadal vodu, ona dala mlieko, v kniežacej čaši priniesla smotanu. 26 Ruku vystrela po kolíku stanu, pravica jej siahla po mlatku kováča. Udrela Siseru! Rozbila mu hlavu, prerazila, roztrieskala mu sluchy. 27 K nohám sa jej zrútil, padol a už nepovstáva; k nohám sa jej zrútil, padol, tam, kde sa zrútil, tam aj dokonáva. 28 Oknom sa nakláňa, zďaleka vyzerá matka Siserova, cez mrežovanie kvíli: "Prečo jeho voz mešká tak dlho? Prečo sa hrmot jeho vojnových vozov neozýva?" 29 Najmúdrejšia z princezien jej odpovedá a ona si tiež vetí tieto slová: 30 "Iste znášajú a delia si korisť: jedno dievča, dve dievčatá každému z vojakov, korisť pestrých vyšívaných šiat pre Siseru, jednu výšivku, dve výšivky pre mňa na krk." 31 Tak nech zhynú, Jahve, všetci tvoji nepriatelia! A tí, čo ťa milujú, nech sú ako slnce, keď vychádza vo svojej sile! Potom krajina mala pokoj štyridsať rokov.