Predchádzajúca kapitola

21. kapitola

Výčitky svedomia Izraelcov

1 Izraelci vyslovili v Micpe túto prísahu: "Nikto z nás nedá svoju dcéru Benjamínovcovi za ženu."
2 Ľud prišiel do Bet-Elu a zostal tam sedieť pred Bohom až do večera, za hlasitého náreku a veľmi usedavého plaču: 3 "Jahve, Bože Izraela, prečo sa stalo v Izraeli, že dnes z Izraela jeden kmeň chýba?" 4 Na druhý deň ľud vstal zavčas rána, postavil tam oltár a obetoval celopaly a obety spoločenstva. 5 Potom sa Izraelci pýtali: "Kto zo všetkých kmeňov Izraela sa nedostavil na zhromaždenie k Jahvemu?" Lebo podľa veľkej prísahy kto by sa nedostavil k Jahvemu do Micpy, musí zomrieť. 6 Izraelcom bolo ľúto ich brata Benjamína, hovorili: "Dnes bol odťatý z Izraela jeden kmeň. 7 Čo máme robiť, aby sme zaobstarali ženy pre tých, ktorí zostali, keďže sme prisahali na Jahveho, že im nedáme svoje dcéry za ženy?"

Jabešské panny pre Benjamínovcov

8 Pýtali sa teda: "Ktorý z izraelských kmeňov sa nedostavil k Jahvemu do Micpy?" Zistilo sa, že z Jabeša v Galaáde nikto neprišiel do tábora na zhromaždenie.
9 Keď ľud spočítali, nebol tam nikto z obyvateľov Jabeša v Galaáde. 10 Vtedy tam spoločenstvo vyslalo dvanásťtisíc udatných bojovníkov a dalo im tento rozkaz: "Choďte a pobite ostrím meča obyvateľov Jabeša v Galaáde aj so ženami a deťmi! 11 Postupujte takto: vykonáte hubiacu kliatbu na každom mužovi a na každej žene, ktorá poznala lôžko muža, ale necháte nažive panny!" A to aj urobili. 12 Medzi obyvateľmi Jabeša v Galaáde našli štyristo panenských dievčat, ktoré nepoznali lôžko muža. Tie doviedli do tábora v Šíle v Kanaánskej krajine. 13 Celé spoločenstvo potom poslalo poslov k Benjamínovcom, ktorí sa zdržovali pri skale Rimmon, a ponúklo im mier. 14 Vtedy sa Benjamínovci vrátili. Dali im ženy, ktoré ponechali nažive zo žien z Jabeša v Galaáde, ale nebolo dosť pre všetkých.

Únos dievčat zo Šíla

15 Ľudu bolo ľúto Benjamína, lebo Jahve urobil trhlinu medzi kmeňmi Izraela.
16 Starší spoločenstva hovorili: "Čo urobíme, aby sme zaobstarali manželky pre tých, ktorí ostali, keď ženy z Benjamína boli vyvraždené?" 17 A dodali: "Ako zachovať Benjamínovi zvyšok, aby nebol zničený jeden kmeň z Izraela? 18 Lebo my im nemôžeme dať svoje dcéry za manželky." Izraelci totiž prisahali: "Nech je prekliaty, kto dá ženu Benjamínovcovi!" 19 Potom povedali: "Každoročne býva Jahveho sviatok v Šíle." (Mesto leží severne od Bet-Elu a východne od cesty, ktorá stúpa z Bet-Elu do Sichemu, a južne od Lebony.) 20 Prikázali Benjamínovcom: "Choďte a striehnite vo viniciach. 21 Keď uvidíte, že šílonské dievčatá vychádzajú tancovať v chóroch, vyjdite z viníc a uneste si každý ženu zo šílonských dcér a odídete do Benjamínovej krajiny. 22 A keď potom prídu ich otcovia alebo bratia vadiť sa s nami, povieme im: ‚Zľutujte sa nad nami a darujte nám ich, lebo sme nemohli pre každého vziať ženu v boji, ale keby ste nám ich dali vy sami, boli by ste zhrešili.‘" 23 Benjamínovci tak urobili. Vzali si ženy podľa svojho počtu z tancujúcich, ktoré uniesli, potom odišli do svojho dedičstva, znovu vystavali mestá a usadili sa v nich. 24 Vtedy sa aj Izraelci odtiaľ rozišli, každý k svojmu kmeňu a k svojmu rodu. Každý sa odtiaľ vrátil do svojho dedičstva. 25 V tom čase nebolo kráľa v Izraeli, každý robil, čo sa mu páčilo.