21. kapitola
Výčitky svedomia Izraelcov
1Izraelci vyslovili v Micpe túto prísahu: "Nikto z nás nedá svoju dcéru Benjamínovcovi za ženu." 2Ľud prišiel do Bet-Elu a zostal tam sedieť pred Bohom až do večera, za hlasitého náreku a veľmi usedavého plaču: 3"Jahve, Bože Izraela, prečo sa stalo v Izraeli, že dnes z Izraela jeden kmeň chýba?" 4Na druhý deň ľud vstal zavčas rána, postavil tam oltár a obetoval celopaly a obety spoločenstva. 5Potom sa Izraelci pýtali: "Kto zo všetkých kmeňov Izraela sa nedostavil na zhromaždenie k Jahvemu?" Lebo podľa veľkej prísahy kto by sa nedostavil k Jahvemu do Micpy, musí zomrieť. 6Izraelcom bolo ľúto ich brata Benjamína, hovorili: "Dnes bol odťatý z Izraela jeden kmeň. 7Čo máme robiť, aby sme zaobstarali ženy pre tých, ktorí zostali, keďže sme prisahali na Jahveho, že im nedáme svoje dcéry za ženy?"Jabešské panny pre Benjamínovcov
8Pýtali sa teda: "Ktorý z izraelských kmeňov sa nedostavil k Jahvemu do Micpy?" Zistilo sa, že z Jabeša v Galaáde nikto neprišiel do tábora na zhromaždenie. 9Keď ľud spočítali, nebol tam nikto z obyvateľov Jabeša v Galaáde. 10Vtedy tam spoločenstvo vyslalo dvanásťtisíc udatných bojovníkov a dalo im tento rozkaz: "Choďte a pobite ostrím meča obyvateľov Jabeša v Galaáde aj so ženami a deťmi! 11Postupujte takto: vykonáte hubiacu kliatbu na každom mužovi a na každej žene, ktorá poznala lôžko muža, ale necháte nažive panny!" A to aj urobili. 12Medzi obyvateľmi Jabeša v Galaáde našli štyristo panenských dievčat, ktoré nepoznali lôžko muža. Tie doviedli do tábora v Šíle v Kanaánskej krajine. 13Celé spoločenstvo potom poslalo poslov k Benjamínovcom, ktorí sa zdržovali pri skale Rimmon, a ponúklo im mier. 14Vtedy sa Benjamínovci vrátili. Dali im ženy, ktoré ponechali nažive zo žien z Jabeša v Galaáde, ale nebolo dosť pre všetkých.Únos dievčat zo Šíla
15Ľudu bolo ľúto Benjamína, lebo Jahve urobil trhlinu medzi kmeňmi Izraela. 16Starší spoločenstva hovorili: "Čo urobíme, aby sme zaobstarali manželky pre tých, ktorí ostali, keď ženy z Benjamína boli vyvraždené?" 17A dodali: "Ako zachovať Benjamínovi zvyšok, aby nebol zničený jeden kmeň z Izraela? 18Lebo my im nemôžeme dať svoje dcéry za manželky." Izraelci totiž prisahali: "Nech je prekliaty, kto dá ženu Benjamínovcovi!" 19Potom povedali: "Každoročne býva Jahveho sviatok v Šíle." (Mesto leží severne od Bet-Elu a východne od cesty, ktorá stúpa z Bet-Elu do Sichemu, a južne od Lebony.) 20Prikázali Benjamínovcom: "Choďte a striehnite vo viniciach. 21Keď uvidíte, že šílonské dievčatá vychádzajú tancovať v chóroch, vyjdite z viníc a uneste si každý ženu zo šílonských dcér a odídete do Benjamínovej krajiny. 22A keď potom prídu ich otcovia alebo bratia vadiť sa s nami, povieme im: ‚Zľutujte sa nad nami a darujte nám ich, lebo sme nemohli pre každého vziať ženu v boji, ale keby ste nám ich dali vy sami, boli by ste zhrešili.‘" 23Benjamínovci tak urobili. Vzali si ženy podľa svojho počtu z tancujúcich, ktoré uniesli, potom odišli do svojho dedičstva, znovu vystavali mestá a usadili sa v nich. 24Vtedy sa aj Izraelci odtiaľ rozišli, každý k svojmu kmeňu a k svojmu rodu. Každý sa odtiaľ vrátil do svojho dedičstva. 25V tom čase nebolo kráľa v Izraeli, každý robil, čo sa mu páčilo.