11. kapitola
Jefte si kladie podmienky
1Galaádovec Jefte bol udatným bojovníkom. Bol synom neviestky. Otcom Jefteho bol Galaád. 2Ale Galaádovi aj jeho manželka porodila synov a keď synovia jeho manželky dorástli, vyhnali Jefteho so slovami: "Ty nebudeš dediť v dome nášho otca, lebo si synom cudzej ženy." 3Jefte utiekol ďaleko od svojich bratov a usadil sa v krajine Tob. Tam sa pridružili k Jeftemu naničhodníci, ktorí s ním robili výpady. 4Po nejakom čase Ammonci začali vojnu proti Izraelu 5a starší Galaádu sa vybrali pre Jefteho do krajiny Tob. 6Povedali mu: "Poď a buď naším vodcom. Bojujeme proti Ammoncom." 7Jefte odpovedal starším Galaádu: "Nie ste to vy, ktorí ste ma nenávideli a vyhnali z domu môjho otca? Prečo prichádzate ku mne teraz, keď ste v tiesni?" 8Starší Galaádu odpovedali Jeftemu: "Preto sme sa teraz vrátili k tebe; poď s nami, budeš bojovať proti Ammoncom, budeš naším náčelníkom, náčelníkom obyvateľov celého Galaádu." 9Jefte odpovedal starším Galaádu: "Ak ma odvediete späť, aby som bojoval proti Ammoncom, a ak mi ich Jahve vydá na milosť, budem vaším náčelníkom?" 10Starší Galaádu odpovedali Jeftemu: "Nech je Jahve svedkom medzi nami, ak neurobíme, ako si povedal." 11Jefte odišiel so staršími Galaádu a ľud ho urobil svojím náčelníkom a vodcom. Jefte zopakoval všetky svoje podmienky v Micpe pred Jahvem.Jefteho vyjednávanie s Ammoncami
12Jefte poslal poslov k ammonskému kráľovi s odkazom: "Čo máme medzi sebou, že si prišiel, aby si bojoval proti mojej krajine?" 13Kráľ Ammoncov odpovedal Jefteho poslom: "Keď Izrael vychádzal z Egypta, zabral moju krajinu od Arnonu až po Jabok a po Jordán. Vráť mi to teraz dobrovoľne!" 14Jefte poslal znovu poslov k ammonskému kráľovi 15a odkázal mu: "Takto hovorí Jefte: Izrael nezabral krajinu Moabcov ani Ammoncov. 16Keď Izrael vyšiel z Egypta, tiahol púšťou po Trstinové more a prišiel do Kadeša. 17Izrael poslal poslov k edomskému kráľovi s odkazom: ‚Dovoľ mi, prosím ťa, prejsť cez tvoju krajinu!‘ Ale edomský kráľ nechcel o tom ani počuť. K moabskému kráľovi tiež poslal poslov, ale ani ten nesúhlasil. Preto Izrael zostal v Kadeši. 18Potom putoval púšťou a obišiel Edom a Moab. Tak prišli do krajiny východne od Moabu a utáborili sa za Arnonom, ale na moabské územie nevstúpili, lebo Arnon je moabskou hranicou. 19Potom Izrael poslal poslov k Sichonovi, kráľovi Amorejcov, ktorý kraľoval v Chešbone, s odkazom: ‚Dovoľ mi prejsť, prosím ťa, cez tvoju krajinu až po moje miesto.‘ 20Ale Sichon neveril Izraelu, že len prejde cez jeho územie; zhromaždil všetok svoj ľud, utáboril sa v Jahaci a bojoval proti Izraelu. 21Jahve, Boh Izraela, vydal Sichona a všetok jeho ľud do rúk Izraela, on ho porazil a Izrael zaujal celú krajinu Amorejcov, ktorí bývali v tej krajine. 22A zaujali celé územie Amorejcov od Arnonu až po Jabok a od púšte až po Jordán. 23Teraz, keď Jahve, Boh Izraela, vyhnal Amorejcov pred svojím izraelským ľudom, ty ho chceš vyhnať? 24Či ty nevlastníš všetko, čo ti tvoj boh Kemoš dal do vlastníctva? Tak aj my vlastníme, čo Jahve, náš Boh, vzal iným a nám dal do vlastníctva. 25Vari si lepší ako Balak, Ciporov syn, moabský kráľ? Či sa on dal do sporu s Izraelom? Alebo pustil sa s ním do vojny? 26Kým žil Izrael tristo rokov v Chešbone a v jeho osadách, v Aroere a v jeho osadách a vo všetkých mestách po oboch brehoch Arnonu, prečo ste mu ich neodňali v tom čase? 27Ja som sa neprehrešil proti tebe, ale ty mi krivdíš, keď vedieš vojnu proti mne. Nech Sudca, Jahve, dnes rozsúdi medzi Izraelcami a kráľom Ammoncov!" 28Ale kráľ Ammoncov nedal nič na slová, ktoré mu Jefte odkázal.Jefteho sľub a víťazstvo
29Jahveho duch zostúpil na Jefteho a ten prešiel Galaádom a Manassesom. Potom prešiel do galaádskej Micpy a z galaádskej Micpy prešiel k Ammoncom. 30A Jefte urobil Jahvemu sľub: "Ak mi vydáš Ammoncov do rúk, 31kto mi prvý vyjde v ústrety z dvier môjho domu, keď sa vrátim ako víťaz z boja proti Ammoncom, bude patriť Jahvemu a ja ho obetujem ako celopal." 32Jefte tiahol do boja proti Ammoncom a Jahve mu ich vydal do rúk. 33Bil ich od Aroeru až k Minitu (dvadsať miest) a až po Abel-Keramim. To bola veľmi ťažká porážka; a Ammonci boli pokorení pred Izraelcami. 34Keď sa Jefte vracal do svojho domu v Micpe, tu mu vyšla v ústrety jeho dcéra, tancujúc za zvuku tamburín. Bolo to jeho jediné dieťa; okrem nej nemal ani syna, ani dcéru. 35Keď ju zazrel, roztrhol si šaty a zvolal: "Beda, dcéra moja, ty ma naozaj ničíš! Práve ty ma privádzaš do nešťastia! Zaviazal som sa sľubom Jahvemu a nemôžem ho odvolať." 36Ona mu odpovedala: "Otče môj, keď si sa zaviazal sľubom Jahvemu, urob so mnou, ako si prisľúbil, keďže ti Jahve doprial víťazstvo nad tvojimi nepriateľmi Ammoncami." 37Potom prosila svojho otca: "Dopraj mi ešte toto: daj mi voľnosť ešte na dva mesiace. Rada by som sa odišla túlať do hôr a oplakávať svoje panenstvo so svojimi priateľkami." 38On jej povedal: "Choď!" A prepustil ju na dva mesiace. Odišla teda so svojimi priateľkami a na horách oplakávala svoje panenstvo. 39Po dvoch mesiacoch sa vrátila k otcovi a on splnil na nej sľub, ktorý urobil. Ona nepoznala muža. Odvtedy je zvykom v Izraeli, 40že z roka na rok vychádzajú izraelské dcéry, aby štyri dni v roku oplakávali dcéru Galaádovca Jefteho.