Predchádzajúca kapitola

3. kapitola

1 Potom jej povedala jej svokra Noemi: "Dcéra moja, chcem ti vyhľadať domov, kde by si sa cítila dobre. 2 Tak teda: náš príbuzný Booz, s ktorého slúžkami si pracovala, tejto noci previeva jačmeň na humne. 3 Umy sa, natri sa voňavkou, zahaľ sa do svojho plášťa a choď na humno, ale nedaj sa mu poznať, kým neprestane jesť a piť. 4 Keď si ľahne, všimni si miesto, kde si ľahne; potom príď, odkry prikrývku pri jeho nohách a ľahni si. On ti potom povie, čo máš robiť." 5 Rút jej odpovedala: "Urobím všetko, čo mi kážeš." 6 Potom zišla na humno a urobila všetko, čo jej prikázala svokra. 7 Booz jedol a pil a potom v dobrej nálade išiel spať na okraj hŕby obilia. Vtedy prišla Rút celkom tíško, uvoľnila si kúsok miesta pri jeho nohách a ľahla si. 8 O polnoci sa striasol od chladu, obrátil sa a videl nejakú ženu ležať pri svojich nohách. 9 Spýtal sa: "Kto si?" Odpovedala: "Som Rút, tvoja slúžka. Rozostri okraj svojho plášťa na svoju slúžku, lebo máš právo výkupu." 10 On jej povedal: "Nech ťa Jahve požehná, dcéra moja. Tento druhý skutok lásky, ktorý konáš, je ešte lepší ako ten prvý, lebo si nevyhľadávala mládencov, ani chudobných, ani bohatých. 11 Teraz sa však neboj, dcéra moja. Urobím všetko, čo si žiadaš, lebo všetok ľud v bráne môjho mesta vie, že si čnostná žena. 12 A teraz, je pravda, že ja mám právo výkupu, ale je ešte bližší príbuzný, ako som ja. 13 Prenocuj tu a ak ráno bude chcieť uplatniť svoje príbuzenské právo, dobre, nech ho uplatní. Ak ho však nebude chcieť uplatniť, potom ho uplatním ja. Ako že žije Jahve! Zostaň tu až do rána." 14 A tak zostala ležať pri jeho nohách až do rána. Potom vstala skôr, ako môže človek rozoznať človeka; on si povedal: "Nech sa nedozvedia, že táto žena prišla na humno." 15 Potom dodal: "Daj sem plášť, ktorý máš na sebe, a podrž ho!" Podržala ho a on jej nameral šesť mier jačmeňa a naložil jej to. A ona sa vrátila do mesta. 16 Keď Rút došla ku svojej svokre, tá sa jej pýtala: "Ako si pochodila, dcéra moja?" Rút jej porozprávala všetko, čo jej urobil ten človek. 17 Povedala: "Týchto šesť mier jačmeňa mi dal so slovami: ‚Nemôžeš sa vrátiť naprázdno ku svojej svokre.‘" 18 Noemi jej povedala: "Len vyčkaj, dcéra moja, kým sa nedozvieš, ako sa to skončí. Ten muž neustane, kým túto vec dnes nedokončí."