2. kapitola
1 Noemi mala príbuzného zo strany svojho muža. Bol to bohatý človek z Elimelechovho rodu a volal sa Booz. 2 Moabka Rút povedala Noemi: "Dovoľ mi ísť na pole zbierať klasy za tým, u koho nájdem milosť." Ona jej odpovedala: "Choď, dcéra moja." 3 Rút sa teda vybrala a odišla na pole a zbierala klasy za žencami. Stalo sa, že to bola roľa Booza, ktorý pochádzal z Elimelechovho rodu. 4 A tu Booz prichádzal z Betlehema. "Jahve s vami!" povedal žencom a oni odpovedali: "Žehnaj ťa Jahve!" 5 Nato sa Booz opýtal sluhu, postaveného nad žencami: "Čia je táto mladá žena?" 6 A sluha, postavený nad žencami, odpovedal: "Táto mladá žena je tá Moabka, ktorá prišla s Noemi z Moabských polí. 7 Povedala: ‚Dovoľ mi, prosím, zbierať klasy a paberkovať, čo padá zo snopov po žencoch.‘ Prišla teda a zostala; od rána až doteraz si sotva odpočinula." 8 Booz povedal Rút: "Počuj, dcéra moja! Nechoď zbierať na iné pole, ani neodchádzaj odtiaľto, ale pridŕžaj sa mojich slúžok. 9 Podívaj sa, na ktorú roľu idú žať, a choď za nimi. Sluhom som prikázal, aby ťa neobťažovali. Keď budeš smädná, choď ku džbánom a napi sa z toho, čo sluhovia načerpali." 10 Vtedy Rút padla pred ním tvárou k zemi, poklonila sa mu a povedala: "Ako to, že som našla milosť v tvojich očiach, tak, že sa ma ujímaš, hoci som len cudzinka?" 11 Booz jej odpovedal: "Preto, lebo mi oznámili všetko, čo si urobila pre svoju svokru po smrti svojho muža, ako si opustila svojho otca, svoju matku a svoj rodný kraj a prišla si medzi ľud, ktorý si predtým nikdy nepoznala, ani od včerajška, ani od predvčerajška. 12 Nech ti Jahve odplatí, čo si vykonala; nech ti dá dokonalú odmenu Jahve, Boh Izraela, pod ktorého krídla si sa prišla ukryť!" 13 Ona povedala: "Kiež by som vždy našla milosť v tvojich očiach, môj pane! Ty si ma posmelil, keď si dobrotivo rozprával so svojou slúžkou, hoci ja sa nemôžem rovnať ani jednej z tvojich slúžok." 14 Keď bol čas jesť, Booz povedal Rút: "Poď sem, zajedz si z tohto chleba a omoč si svoj krajec v octe." Sadla si vedľa žencov a Booz jej urobil aj hodne praženého zrna. Najedla sa dosýta a zvyšok si nechala. 15 Keď vstala zberať klasy, Booz prikázal svojim sluhom: "Nechajte ju zbierať aj medzi snopmi a nerobte jej nepríjemnosti. 16 Ba aj náročky jej vytiahnite nejaké klasy zo svojich hrstí a nechajte ich padnúť, aby ich mohla pozbierať, neokrikujte ju za to." 17 Rút paberkovala na poli až do večera. Keď vymlátila to, čo nazbierala, bola toho asi jedna efa jačmeňa. 18 Vzala to so sebou a šla do mesta. Jej svokra videla, čo nazbierala. Potom vybrala a dala jej to, čo jej odložila zo svojho jedla. 19 Vtedy sa jej svokra pýtala: "Kde si dnes zbierala klasy, kde si pracovala? Nech je požehnaný, kto sa ťa ujal!" Rút oznámila svojej svokre, u koho pracovala, povedala: "Človek, u ktorého som dnes pracovala, sa volá Booz." 20 Noemi povedala svojej neveste: "Nech ho požehná Jahve, ktorý neprestáva prejavovať svoju dobrotu ani živým, ani mŕtvym!" A Noemi dodala: "Ten človek je náš blízky príbuzný a je jedným z tých, čo majú na nás právo výkupu." 21 Vtedy povedala Moabka Rút: "Aj toto mi ešte povedal: Drž sa mojich sluhov, kým nedokončia celú moju žatvu." 22 Noemi povedala svojej neveste Rút: "Dobre je, dcéra moja, že budeš chodiť s jeho slúžkami, aspoň ti na inom poli nebudú ubližovať." 23 Tak sa pridŕžala Boozových slúžok pri zbieraní klasov až do zožatia jačmeňa a do zožatia pšenice. Bývala u svojej svokry.