9. kapitola
Privilégiá Izraela
1 Hovorím pravdu v Kristovi a moje svedomie, vedené Svätým Duchom, ma uisťuje, že to nie je luhanie: 2 v mojom srdci je veľký žiaľ a neprestajná bolesť. 3 Radšej by som bol aj prekliaty, odlúčený od Krista namiesto mojich bratov, mojich príbuzných podľa tela. 4 Oni sú Izraelci, majú adoptívne synovstvo, slávu, zmluvy, Zákon, bohoslužbu, prisľúbenia. 5 Ich sú patriarchovia a z nich pochádza podľa tela Kristus, ktorý je Boh nad všetkým, zvelebený na veky! Amen. Boh nie je neverný
6 Nie že by bolo zlyhalo Božie slovo. Nie všetci potomkovia Izraela sú Izraelom 7 a nie všetci sú Abrahámovými deťmi len preto, že sú jeho potomkovia, ale skrze Izáka budeš mať potomstvo. 8 To znamená, že nie sú považovaní za Božie deti, deti zrodené prirodzene, ale za deti prisľúbenia. 9 Lebo slovo prisľúbenia znie takto: O takomto čase prídem a Sára bude mať syna. 10 A nielen to. Rebeka počala z jedného muža, nášho otca Izáka. 11 A ešte pred narodením detí, predtým, ako urobili niečo dobré alebo zlé, aby zostalo v platnosti Božie rozhodnutie, čo sa týka vyvolenia, 12 ktoré nezáleží na skutkoch, ale na tom, ktorý povoláva, on jej povedal: Starší bude slúžiť mladšiemu, 13 ako je napísané: Miloval som Jakuba, Ezaua som nenávidel. Boh nie je nespravodlivý
14 Čo na to povieme? Je Boh nespravodlivý? Vonkoncom nie! 15 Veď hovorí Mojžišovi: Zmilujem sa, nad kým sa zmilujem, zľutujem sa, nad kým sa zľutujem. 16 Nezávisí to teda od toho, kto chce, ani od toho, kto beží, ale od Boha, ktorý sa zmilúva. 17 Lebo Písmo hovorí faraónovi: Vzbudil som ťa nato, aby som na tebe ukázal svoju moc a aby sa moje meno preslávilo po celej zemi. 18 Teda zmilúva sa, nad kým chce, a zatvrdzuje, koho chce. 19 Ty mi teda povieš: "Prečo potom ešte karhá? Lebo kto sa môže vzoprieť jeho vôli?" 20 Ale kto si ty, človeče, že odvrávaš Bohu? Vari povie výtvor tvorcovi: Prečo si ma takto urobil? 21 Alebo nemá hrnčiar moc nad hlinou, aby z tej istej hmoty urobil jednu nádobu na vznešené účely a druhú na všedné? 22 A čo ak Boh chcel ukázať svoj hnev a prejaviť svoju moc, a preto s veľkou trpezlivosťou znášal nádoby hnevu, čo si zasluhovali zničenie, 23 aby ukázal bohatstvo svojej slávy na nádobách milosrdenstva, ktoré vopred pripravil na slávu, 24 na nás, ktorých povolal nielen zo Židov, ale aj z pohanov Nevernosť a povolanie, predvídané Starým zákonom
25 Ako aj u Ozeáša hovorí: Pomenujem mojím ľudom toho, kto bol nie-môj-ľud a Milovanou tú, ktorá bola Nemilovaná. 26 Aj na mieste, kde sa im hovorilo: Vy nie ste môj ľud, budú sa volať synmi živého Boha. 27 Ale Izaiáš dáva toto vyhlásenie o Izraelovi: Ale hoci by tvojho ľudu, ó, Izrael, bolo ako piesku v mori, len zvyšok sa zachráni; 28 lebo Pán splní svoje slovo na zemi dokonale a rýchlo. 29 Ako predpovedal Izaiáš: Keby nám Pán Sabaot nebol ponechal malý zvyšok, boli by sme ako Sodoma, podobní Gomore. 30 Čo teda povedať? Že pohania, ktorí sa neusilovali o spravodlivosť, dosiahli spravodlivosť, a to spravodlivosť, ktorá je z viery, 31 Izrael však, ktorý sa usiloval o zákon spravodlivosti, nedospel k Zákonu. 32 Prečo? Lebo nevychádzali z viery, ale počítali so skutkami. Narazili na kameň úrazu, 33 ako je napísané: Pozrite, kladiem na Sione kameň úrazu a skalu pohoršenia; ale kto v neho verí, nebude zahanbený.