Predchádzajúca kapitola

9. kapitola

Privilégiá Izraela

1Hovorím pravdu v Kristovi a moje svedomie, vedené Svätým Duchom, ma uisťuje, že to nie je luhanie: 2v mojom srdci je veľký žiaľ a neprestajná bolesť. 3Radšej by som bol aj prekliaty, odlúčený od Krista namiesto mojich bratov, mojich príbuzných podľa tela. 4Oni sú Izraelci, majú adoptívne synovstvo, slávu, zmluvy, Zákon, bohoslužbu, prisľúbenia. 5Ich sú patriarchovia a z nich pochádza podľa tela Kristus, ktorý je Boh nad všetkým, zvelebený na veky! Amen.

Boh nie je neverný

6Nie že by bolo zlyhalo Božie slovo. Nie všetci potomkovia Izraela sú Izraelom 7a nie všetci sú Abrahámovými deťmi len preto, že sú jeho potomkovia, ale skrze Izáka budeš mať potomstvo. 8To znamená, že nie sú považovaní za Božie deti, deti zrodené prirodzene, ale za deti prisľúbenia. 9Lebo slovo prisľúbenia znie takto: O takomto čase prídem a Sára bude mať syna. 10A nielen to. Rebeka počala z jedného muža, nášho otca Izáka. 11A ešte pred narodením detí, predtým, ako urobili niečo dobré alebo zlé, aby zostalo v platnosti Božie rozhodnutie, čo sa týka vyvolenia, 12ktoré nezáleží na skutkoch, ale na tom, ktorý povoláva, on jej povedal: Starší bude slúžiť mladšiemu, 13ako je napísané: Miloval som Jakuba, Ezaua som nenávidel.

Boh nie je nespravodlivý

14Čo na to povieme? Je Boh nespravodlivý? Vonkoncom nie! 15Veď hovorí Mojžišovi: Zmilujem sa, nad kým sa zmilujem, zľutujem sa, nad kým sa zľutujem. 16Nezávisí to teda od toho, kto chce, ani od toho, kto beží, ale od Boha, ktorý sa zmilúva. 17Lebo Písmo hovorí faraónovi: Vzbudil som ťa nato, aby som na tebe ukázal svoju moc a aby sa moje meno preslávilo po celej zemi. 18Teda zmilúva sa, nad kým chce, a zatvrdzuje, koho chce. 19Ty mi teda povieš: "Prečo potom ešte karhá? Lebo kto sa môže vzoprieť jeho vôli?" 20Ale kto si ty, človeče, že odvrávaš Bohu? Vari povie výtvor tvorcovi: Prečo si ma takto urobil? 21Alebo nemá hrnčiar moc nad hlinou, aby z tej istej hmoty urobil jednu nádobu na vznešené účely a druhú na všedné? 22A čo ak Boh chcel ukázať svoj hnev a prejaviť svoju moc, a preto s veľkou trpezlivosťou znášal nádoby hnevu, čo si zasluhovali zničenie, 23aby ukázal bohatstvo svojej slávy na nádobách milosrdenstva, ktoré vopred pripravil na slávu, 24na nás, ktorých povolal nielen zo Židov, ale aj z pohanov

Nevernosť a povolanie, predvídané Starým zákonom

25Ako aj u Ozeáša hovorí: Pomenujem mojím ľudom toho, kto bol nie-môj-ľud a Milovanou tú, ktorá bola Nemilovaná. 26Aj na mieste, kde sa im hovorilo: Vy nie ste môj ľud, budú sa volať synmi živého Boha. 27Ale Izaiáš dáva toto vyhlásenie o Izraelovi: Ale hoci by tvojho ľudu, ó, Izrael, bolo ako piesku v mori, len zvyšok sa zachráni; 28lebo Pán splní svoje slovo na zemi dokonale a rýchlo. 29Ako predpovedal Izaiáš: Keby nám Pán Sabaot nebol ponechal malý zvyšok, boli by sme ako Sodoma, podobní Gomore. 30Čo teda povedať? Že pohania, ktorí sa neusilovali o spravodlivosť, dosiahli spravodlivosť, a to spravodlivosť, ktorá je z viery, 31Izrael však, ktorý sa usiloval o zákon spravodlivosti, nedospel k Zákonu. 32Prečo? Lebo nevychádzali z viery, ale počítali so skutkami. Narazili na kameň úrazu, 33ako je napísané: Pozrite, kladiem na Sione kameň úrazu a skalu pohoršenia; ale kto v neho verí, nebude zahanbený.