8. kapitola
Život z Ducha
1Teraz už niet odsúdenia pre tých, čo sú spojení s Kristom Ježišom. 2Zákon Ducha, ktorý dáva život v Ježišovi Kristovi, oslobodil ťa od zákona hriechu a smrti. 3Lebo čo bolo nemožné Zákonu pre slabosť spôsobenú telom, to uskutočnil Boh, keď poslal svojho Syna v tele, podobnom hriešnemu telu, a pre hriech odsúdil hriech v tele, 4aby sa príkaz Zákona splnil v nás, ktorí nežijeme podľa tela, ale podľa Ducha. 5Tí, čo žijú podľa tela, túžia po tom, čo je telesné; tí, čo podľa Ducha, túžia po tom, čo je duchovné. 6Túžba tela je smrť, zatiaľ čo túžba Ducha je život a pokoj, 7túžba tela je nepriateľstvo voči Bohu, lebo sa nepodriaďuje Božiemu zákonu, ani sa nemôže. 8Nemôžu sa páčiť Bohu tí, ktorí žijú telesne. 9Vy nie ste v tele, ale v Duchu, lebo Boží Duch prebýva vo vás. Kto nemá Kristovho Ducha, ten nie je jeho. 10Ale ak je vo vás Kristus, hoci telo je určené smrti pre hriech, Duch je váš život pre spravodlivosť. 11A keď prebýva vo vás Duch toho, ktorý vzkriesil Ježiša z mŕtvych, ten, čo vzkriesil Krista z mŕtvych, dá život aj vašim smrteľným telám skrze svojho Ducha, ktorý prebýva vo vás. 12A tak, bratia moji, sme dlžníkmi, ale nie tela, aby sme museli žiť podľa tela. 13Lebo ak žijete podľa tela, zomriete. Ale ak Duchom umŕtvujete skutky tela, budete žiť.Vďaka Duchu sme Božie deti
14Veď všetci, ktorí sa dajú viesť Božím Duchom, sú Božími synmi. 15Nedostali ste ducha otrokov, aby ste opäť žili v strachu, dostali ste Ducha synov, ktorý nás vedie, aby sme volali: "Abba! Otče!" 16Duch osobne sa pripája k nášmu duchu a dosvedčuje, že sme Božie deti. 17Deti, a teda dedičia; dedičia Boha a spoludedičia Krista, lebo ak s ním trpíme, aby sme s ním boli aj oslávení.Určení pre slávu
18Myslím si, že utrpenie prítomných čias nemožno prirovnať k sláve, ktorá sa má na nás zjaviť. 19Lebo stvorenie túžobne očakáva zjavenie Božích synov. 20Stvorenie bolo podrobené márnosti nie z vlastnej vôle, ale z vôle toho, ktorý ho tomu podrobil v nádeji, 21že aj samo stvorenie bude oslobodené z otroctva porušenia a vojde do slobody a slávy Božích detí. 22Veď vieme, že všetko stvorenie spoločne až do dnešného dňa vzdychá v pôrodných bolestiach, 23a nielen ono, ale aj my, ktorí máme prvotiny Ducha, aj my vo svojom vnútri vzdycháme v očakávaní vykúpenia nášho tela. 24Lebo v nádeji sme spasení; ale nádej, ktorú možno vidieť, to už nie je nádej: lebo kto dúfa v niečo, čo už vidí? 25Ale ak dúfame v niečo, čo ešte nevidíme, trpezlivo to očakávame. 26Tak aj Duch prichádza na pomoc našej slabosti, lebo my nevieme ani to, za čo sa máme modliť ako treba; ale sám Duch sa za nás prihovára nevysloviteľnými vzdychmi. 27A ten, čo skúma naše srdcia, pozná túžbu Ducha, ktorý sa prihovára za svätých podľa Božej vôle.Plán spásy
28Vieme, že Boh s tými, čo ho milujú, spolupracuje vo všetkom pre ich dobro; s tými, čo sú povolaní podľa jeho zámeru. 29Lebo tých, čo predpoznal, tých aj predurčil, aby boli podobnými obrazu jeho Syna, aby on bol prvorodený medzi mnohými bratmi; 30a tých, ktorých predurčil, tých aj povolal. A tých, ktorých povolal, tých aj ospravodlivil a tých, čo ospravodlivil, tých aj oslávil.Hymnus na Božiu lásku
31Čo teda na to máme povedať? Ak je Boh za nás, kto je proti nám? 32Keď on vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých, akože by nám s ním nedaroval všetko? 33Kto obžaluje tých, ktorých Boh vyvolil? Boh ospravodlivuje. 34A kto ich odsúdi? Kristus Ježiš, ktorý zomrel, čo hovorím, bol vzkriesený, je po pravici Boha a prihovára sa za nás? 35Kto nás odlúči od Kristovej lásky? Azda súženie, úzkosť, prenasledovanie, hlad, nahota, nebezpečenstvo alebo meč? 36Ako je napísané v Písme: Veď pre teba nás dennodenne usmrcujú; zaobchádzajú s nami ako s ovcami na jatkách. 37Ale v tomto všetkom slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje. 38Som si istý, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani mocnosti, 39ani výška, ani hĺbka, ani nijaké iné stvorenie nás nemôže odlúčiť od Božej lásky, zjavenej v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.