8. kapitola
Život z Ducha
1 Teraz už niet odsúdenia pre tých, čo sú spojení s Kristom Ježišom. 2 Zákon Ducha, ktorý dáva život v Ježišovi Kristovi, oslobodil ťa od zákona hriechu a smrti. 3 Lebo čo bolo nemožné Zákonu pre slabosť spôsobenú telom, to uskutočnil Boh, keď poslal svojho Syna v tele, podobnom hriešnemu telu, a pre hriech odsúdil hriech v tele, 4 aby sa príkaz Zákona splnil v nás, ktorí nežijeme podľa tela, ale podľa Ducha. 5 Tí, čo žijú podľa tela, túžia po tom, čo je telesné; tí, čo podľa Ducha, túžia po tom, čo je duchovné. 6 Túžba tela je smrť, zatiaľ čo túžba Ducha je život a pokoj, 7 túžba tela je nepriateľstvo voči Bohu, lebo sa nepodriaďuje Božiemu zákonu, ani sa nemôže. 8 Nemôžu sa páčiť Bohu tí, ktorí žijú telesne. 9 Vy nie ste v tele, ale v Duchu, lebo Boží Duch prebýva vo vás. Kto nemá Kristovho Ducha, ten nie je jeho. 10 Ale ak je vo vás Kristus, hoci telo je určené smrti pre hriech, Duch je váš život pre spravodlivosť. 11 A keď prebýva vo vás Duch toho, ktorý vzkriesil Ježiša z mŕtvych, ten, čo vzkriesil Krista z mŕtvych, dá život aj vašim smrteľným telám skrze svojho Ducha, ktorý prebýva vo vás. 12 A tak, bratia moji, sme dlžníkmi, ale nie tela, aby sme museli žiť podľa tela. 13 Lebo ak žijete podľa tela, zomriete. Ale ak Duchom umŕtvujete skutky tela, budete žiť. Vďaka Duchu sme Božie deti
14 Veď všetci, ktorí sa dajú viesť Božím Duchom, sú Božími synmi. 15 Nedostali ste ducha otrokov, aby ste opäť žili v strachu, dostali ste Ducha synov, ktorý nás vedie, aby sme volali: "Abba! Otče!" 16 Duch osobne sa pripája k nášmu duchu a dosvedčuje, že sme Božie deti. 17 Deti, a teda dedičia; dedičia Boha a spoludedičia Krista, lebo ak s ním trpíme, aby sme s ním boli aj oslávení. Určení pre slávu
18 Myslím si, že utrpenie prítomných čias nemožno prirovnať k sláve, ktorá sa má na nás zjaviť. 19 Lebo stvorenie túžobne očakáva zjavenie Božích synov. 20 Stvorenie bolo podrobené márnosti nie z vlastnej vôle, ale z vôle toho, ktorý ho tomu podrobil v nádeji, 21 že aj samo stvorenie bude oslobodené z otroctva porušenia a vojde do slobody a slávy Božích detí. 22 Veď vieme, že všetko stvorenie spoločne až do dnešného dňa vzdychá v pôrodných bolestiach, 23 a nielen ono, ale aj my, ktorí máme prvotiny Ducha, aj my vo svojom vnútri vzdycháme v očakávaní vykúpenia nášho tela. 24 Lebo v nádeji sme spasení; ale nádej, ktorú možno vidieť, to už nie je nádej: lebo kto dúfa v niečo, čo už vidí? 25 Ale ak dúfame v niečo, čo ešte nevidíme, trpezlivo to očakávame. 26 Tak aj Duch prichádza na pomoc našej slabosti, lebo my nevieme ani to, za čo sa máme modliť ako treba; ale sám Duch sa za nás prihovára nevysloviteľnými vzdychmi. 27 A ten, čo skúma naše srdcia, pozná túžbu Ducha, ktorý sa prihovára za svätých podľa Božej vôle. Plán spásy
28 Vieme, že Boh s tými, čo ho milujú, spolupracuje vo všetkom pre ich dobro; s tými, čo sú povolaní podľa jeho zámeru. 29 Lebo tých, čo predpoznal, tých aj predurčil, aby boli podobnými obrazu jeho Syna, aby on bol prvorodený medzi mnohými bratmi; 30 a tých, ktorých predurčil, tých aj povolal. A tých, ktorých povolal, tých aj ospravodlivil a tých, čo ospravodlivil, tých aj oslávil. Hymnus na Božiu lásku
31 Čo teda na to máme povedať? Ak je Boh za nás, kto je proti nám? 32 Keď on vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých, akože by nám s ním nedaroval všetko? 33 Kto obžaluje tých, ktorých Boh vyvolil? Boh ospravodlivuje. 34 A kto ich odsúdi? Kristus Ježiš, ktorý zomrel, čo hovorím, bol vzkriesený, je po pravici Boha a prihovára sa za nás? 35 Kto nás odlúči od Kristovej lásky? Azda súženie, úzkosť, prenasledovanie, hlad, nahota, nebezpečenstvo alebo meč? 36 Ako je napísané v Písme: Veď pre teba nás dennodenne usmrcujú; zaobchádzajú s nami ako s ovcami na jatkách. 37 Ale v tomto všetkom slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje. 38 Som si istý, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani mocnosti, 39 ani výška, ani hĺbka, ani nijaké iné stvorenie nás nemôže odlúčiť od Božej lásky, zjavenej v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.