7. kapitola

Kresťan je oslobodený od Zákona

1 Vari neviete, bratia – hovorím k znalcom Zákona –, že Zákon má moc nad človekom, len dokiaľ žije?
2 Tak vydatú ženu viaže zákon k mužovi, dokiaľ on žije. Ale ak muž zomrie, je oslobodená od zákona, ktorý ju viazal k mužovi. 3 Kým teda žije muž, budú ju volať cudzoložnicou, ak sa stane ženou iného. Ale ak muž zomrie, je oslobodená od zákona a nie je cudzoložnicou, ak sa stane ženou iného. 4 Tak ste aj vy, bratia moji, zomreli Zákonu skrze Kristovo telo, aby ste patrili inému, tomu, ktorý vstal z mŕtvych, aby sme prinášali ovocie Bohu. 5 Lebo kým sme boli v tele, hriešne náruživosti odhalené Zákonom pôsobili v našich údoch a prinášali svoje ovocie: smrť. 6 Ale teraz, keď sme zomreli tomu, čo nás držalo v zajatí, sme oslobodení od Zákona, aby sme slúžili v novosti ducha, a nie po starom, podľa litery.

Úloha Zákona

7 Čo teda povedať? Že Zákon je hriech? Vonkoncom nie! Ale hriech som poznal iba skrze Zákon. Veď by som nevedel o žiadostivosti, keby Zákon nehovoril: Nepožiadaš!
8 Ale hriech, keď sa mu naskytla príležitosť skrze prikázania, vzbudil vo mne všetky druhy žiadostivostí. Lebo bez Zákona je hriech mŕtvy. 9 Kedysi som žil bez Zákona, ale keď prišlo prikázanie, hriech ožil 10 a ja som zomrel. Ukázalo sa, že prikázanie, ktoré ma malo viesť k životu, priviedlo ma k smrti. 11 Lebo hriech sa chopil príležitosti a použijúc prikázanie, zviedol ma a jeho prostredníctvom ma zabil. 12 Zákon je predsa svätý, aj prikázanie je sväté, spravodlivé a dobré. 13 Dobrá vec sa mi teda stala smrťou? Vôbec nie! Ale hriech použijúc to, čo je dobré, spôsobil mi smrť, aby sa ukázal ako hriech a aby sa prejavil v celej svojej hriešnosti prostredníctvom prikázania.

Vnútorný boj

14 Vieme, že Zákon je duchovný, ale ja som telesný, zapredaný hriechu.
15 Vlastne ani neviem, čo robím, lebo nerobím to, čo chcem, ale to, čo nenávidím. 16 No ak robím, čo nechcem, uznávam v súlade so Zákonom, že Zákon je dobrý; 17 ten skutok už vlastne nerobím ja, ale hriech, ktorý býva vo mne. 18 Lebo viem, že nijaké dobro nebýva vo mne, chcem povedať v mojom tele; veď chcieť dobro je mi na dosah, ale urobiť ho nie. 19 Vlastne nerobím dobro, ktoré chcem, ale pácham zlo, ktoré nechcem. 20 No ak robím to, čo nechcem, už to nerobím ja, ale hriech, ktorý býva vo mne. 21 Nachádzame teda zákon, ktorý sa mi vnucuje; keď chcem robiť dobro, len zlo je mi na dosah. 22 Podľa vnútorného človeka mám zaľúbenie v Božom zákone, 23 ale vo svojich údoch cítim iný zákon, ktorý bojuje proti zákonu mojej mysle a robí ma zajatcom zákona hriechu, ktorý je v mojich údoch. 24 Ja nešťastný človek! Kto ma vyslobodí z tohto tela zapredaného smrti? 25 Nech je Bohu vďaka skrze Ježiša Krista, nášho Pána. Ja sám teda rozumom slúžim Božiemu zákonu a svojím telom zákonu hriechu.