4. kapitola
Abraháma ospravodlivila viera
1 Čo teda povieme o Abrahámovi, našom praotcovi podľa tela? 2 Ak Abrahám dosiahol svoju spravodlivosť skutkami, má sa čím chváliť. Ale nie pred Bohom. 3 Čo hovorí Písmo? Abrahám uveril Bohu a to sa mu započítalo za spravodlivosť. 4 Keď niekto vykoná nejakú prácu a dostane plat, ten sa mu nepočíta za milosť, ale za podlžnosť; 5 kto však nepracuje, iba verí v toho, ktorý ospravodlivuje bezbožného, jeho viera sa počíta za spravodlivosť. 6 Aj Dávid vyhlasuje za blaženého človeka, ktorého Boh považuje za spravodlivého nezávisle od skutkov: 7 Šťastný človek, ktorému bola odpustená neprávosť, ktorého hriechy boli prikryté. 8 Šťastný človek, ktorému Pán nepripočíta hriech. Nezávisle od obriezky
9 Vzťahuje sa toto vyhlásenie o šťastí iba na obrezaných, alebo aj na neobrezaných? My vlastne hovoríme, že Abrahámovi sa viera počítala za spravodlivosť. 10 Ale ako sa mu počítala? Keď bol obrezaný, alebo predtým? Nie potom, ale predtým. 11 On dostal znak obriezky ako pečať spravodlivosti z viery, ktorú mal už ako neobrezaný. Tak sa Abrahám stal otcom všetkých, ktorí veria, hoci nie sú obrezaní, aby sa im počítala spravodlivosť, 12 všetkých obrezaných, ktorí sa neuspokojujú s tým, že sú obrezaní, ale aj kráčajú v šľapajach viery nášho otca Abraháma, ktorú mal už ako neobrezaný. Nezávisle od Zákona
13 Boh sľúbil Abrahámovi alebo jeho potomkom, že dostanú do dedičstva celý svet. Toto prisľúbenie Abrahám nedostal preto, že bol poslušný Zákonu, ale preto, že Boh ho považoval za spravodlivého pre jeho vieru. 14 Lebo ak dedičmi sú tí, čo poslúchajú Mojžišov Zákon, potom je viera zbytočná a prisľúbenie nenaplnené. 15 Zákon totiž vyvoláva Boží hnev, ale kde niet zákona, niet ani priestupku. 16 Preto sa to prisľúbenie zakladá na viere, aby tak pochádzalo z milosti a aby platilo pre všetko potomstvo, nielen pre to podľa Zákona, ale aj pre to podľa viery Abraháma, otca nás všetkých, 17 ako je napísané: Ustanovil som ťa za otca mnohých národov, za nášho otca pred Bohom, ktorému uveril a ktorý dáva život mŕtvym a volá k bytiu to, čo ešte nie je. Viera Abraháma a viera kresťana
18 On dúfal proti všetkej nádeji, veril, a stal sa tak otcom mnohých národov, podľa toho, čo bolo povedané: Také bude tvoje potomstvo. 19 A neochabol vo viere, keď videl, že jeho telo je už odumreté, mal okolo sto rokov, a že je odumreté i Sárino lono. 20 Nepochyboval ani trochu o Božom prisľúbení, ale mocnou vierou vzdával Bohu slávu: 21 istý, že Boh má moc splniť, čo prisľúbil. 22 Preto sa mu to počítalo za spravodlivosť. 23 A nielen o ňom je napísané, že jeho viera sa mu započítala, ale aj o nás. 24 Aj nám sa to započíta, nám, ktorí veríme v toho, ktorý vzkriesil z mŕtvych Ježiša, nášho Pána, 25 vydaného za naše viny a vzkrieseného pre naše ospravodlivenie.