14. kapitola
Láska k „slabým“
1Slabého vo viere sa ujmite a nehádajte sa o názoroch. 2Niekto si myslí, že môže jesť všetko, slabý je iba zeleninu. 3Ten, kto je, nech nepohŕda tým, kto neje, a kto neje, nech nesúdi toho, kto je, lebo Boh ho prijal. 4Kto si ty, že súdiš cudzieho sluhu? Či stojí, alebo padá, to je vecou jeho pána. Ale zostane stáť, lebo Pán má moc podržať ho. 5Niekto si myslí, že jeden deň je dôležitejší ako druhý, iný ich považuje všetky za rovnaké: nech sa každý pridŕža svojho presvedčenia. 6Kto zachováva deň, zachováva ho kvôli Pánovi; kto je, je kvôli Pánovi, veď vzdáva vďaky Bohu; a kto neje, neje kvôli Pánovi a vzdáva vďaky Bohu. 7Nik z nás totiž nežije pre seba a nik pre seba nezomiera; 8lebo či žijeme, žijeme Pánovi, či umierame, umierame Pánovi. Či teda žijeme, či umierame, Pánovi sme. 9Veď Kristus preto zomrel a ožil, aby vládol nad mŕtvymi a nad živými. 10Prečo teda súdiš svojho brata? A ty, prečo svojím bratom pohŕdaš? Veď všetci budeme stáť pred súdnou stolicou Boha. 11Lebo je napísané: Ako že žijem, hovorí Pán, predo mnou pokľakne každé koleno, každý jazyk bude vyznávať Boha. 12Tak sa každý z nás bude zodpovedať Bohu za seba. 13Nesúďme už teda jeden druhého, ale radšej hľaďte, aby ste neboli bratovi na pád alebo na pohoršenie. 14Viem a som si istý v Pánu Ježišovi, že nič nie je nečisté samo osebe; len tomu je niečo nečisté, kto to za nečisté pokladá. 15Ale ak je tvoj brat zarmútený preto, čo ješ, vtedy tvoje správanie nie je vedené láskou. Neprivádzaj svojím jedením do záhuby toho, za ktorého zomrel Kristus! 16Nech sa nestane príležitosťou na výčitky dobro, ktoré užívate! 17Veď Božie kráľovstvo nie je jedlo a nápoj, ale spravodlivosť, pokoj a radosť vo Svätom Duchu. 18Kto takto slúži Kristovi, páči sa Bohu a ľudia si ho vážia. 19Hľadajme teda, čo slúži pokoju a vzájomnému rozvoju! 20Nenič Božie dielo pre jedlo! Všetko je čisté, istotne, ale stane sa zlým pre človeka, ktorý jedením pohoršuje. 21Dobré je nejesť mäso a nepiť víno ani nič, čo pohoršuje tvojho brata. 22Tú vieru, ktorú máš, zachovaj pre seba samého pred Bohom. Šťastný, kto sa neodsudzuje pre to, čo uznáva za dobré. 23Ale kto má pochybnosť, jedením sa odsudzuje, lebo nekoná z presvedčenia; všetko, čo nepochádza z presvedčenia, je hriech.