7. kapitola
1 Syn môj, zachovaj si moje slová! Uchovaj si moje príkazy ako poklad! 2 Zachovávaj moje rady a budeš žiť. Moje poučenia si váž sťa zrenicu oka. 3 Nos ich ako prsteň na svojom prste! Zapíš si ich na tabuľku svojho srdca! 4 Múdrosť pomenuj svojou sestrou, učenosť dôvernou priateľkou, 5 aby ťa zachránila od cudzej ženy, od ľahkej dievky líškavých rečí. 6 Keď som sa cez okno svojho bytu k námestiu vyklonil, 7 zbadal som medzi naivnými mladíkmi holobriadka, čo rozum potratil. 8 Zabehol za roh ulicou k neznámej. Je na ceste k jej domu, 9 večerom, keď slnko zapadlo, za noci a za tmy. 10 Tu zrazu tá žena ide mu naproti, pristrojená sťa ľahké dievča, závojom zastretá. 11 Smelá je i bezuzdná tá žena, jej nohy doma nepostoja. 12 Čochvíľa na ceste, čochvíľa na námestí, strežie za každým rohom. 13 Hodí sa na neho, vyobjíma ho. Bezočivo mu povie: 14 "Pokojné obety bola som podlžná, dnes som splnila svoj sľub. 15 Preto som ti vyšla v ústrety, teba som hľadala a našla som ťa. 16 Na lôžko som prestrela prikrývky, vystrela jemné egyptské plátna. 17 Postieľku skropila som myrhou, šaty zas aloou a škoricou. 18 Poď! Spíjajme sa ľúbosťou do bieleho rána! Oddávajme sa rozkoši! 19 Veď muža doma niet, vybral sa na cestu ďalekú. 20 So sebou zobral aj vrecúško s peniazmi a domov sa vráti až v deň splnu mesiaca." 21 Toľkým presviedčaním ho zviedla, strhla ho zvodmi svojich slov. 22 Zmätený ide za ňou, ako vôl vedený na jatky, ako jeleň chytený do slučky; 23 ako vtáča, čo sa hádže do siete nevediac, že mu tam ide o život, až kým mu šíp neprevŕta pečeň. 24 Teraz, syn môj, počúvaj ma a všímaj si slová mojich úst. 25 Nech tvoje srdce na jej cesty nezablúdi! Nech sa nezatúla na jej chodníky! 26 Lebo mnohých už smrteľne ranila, aj najsilnejší stali sa jej obeťou. 27 Jej byt je cesta do podsvetia, schýlená do siení mŕtvych.