5. kapitola
Útek od smilnice a pravá láska múdreho
1Syn môj, venuj pozornosť mojej múdrosti, vypočuj si moju radu!2Tak si zachováš rozumnosť a tvoje pery budú rozprávať veci učené. Nevenuj pozornosť nemravnej žene,3lebo z pier ľahkej ženy kvapká med a jej slová sú hladšie než olej,4ale nakoniec sú horké ako palina, ostré ako dvojsečný meč.5Jej nohy kĺžu sa k smrti, jej kroky dosahujú záhrobie.6Vôbec nekráča cestami života, nič jej nezáleží, že blúdi sem a tam.7A teraz, syn môj, počuj ma! Neodvracaj pozornosť od mojich slov!8Choď svojou cestou, ďaleko od nej! Nepribližuj sa k dverám jej domu!9Aby tvoja mladá sviežosť nebola iným napospas, tvoje kroky korisťou nemilosrdného človeka.10Aby tvoj majetok nesýtil cudzincov, aby plody tvojej práce neprešli k neznámym.11Aby si nakoniec, keď sila tvojho mäsa a tela bude zničená,12nemusel žialiť a kričať: "Beda! Nenávidel som sebadisciplínu, moje srdce pohrdlo karhaním,13nepočúval som hlas svojich učiteľov, nevšímal som si tých, čo ma chovali,14a tak som získal zlé meno a potupenie v zhromaždení obce!"15Pi vodu z vlastnej studne, vodu prýštiacu z tvojej studienky!16Mali by sa tvoje pramene rozlievať a tvoje potôčky ulicami tiecť?17Nech patria iba tebe samému, a nie zároveň cudziemu človeku!18Nech je požehnaný tvoj prameň, žena tvojej mladosti, u nej nachádzaj radosť,19u milej laňky, pôvabnej gazely! Nech sa s tebou baví, buď vždy do nej zaľúbený. Nech ťa jej láska opája v každý čas.20Syn môj, prečo by si sa dával zviesť cudzoložnici a objímal ľahkú ženu?21Lebo Jahveho zrak pozoruje život človeka a dozerá na všetko jeho počínanie.22Zlý sa zamotá do vlastných zločinov, chytí sa do pút vlastného hriechu.23Zomrie, lebo sa nevie ovládať, zablúdi pre svoju nadmernú hlúposť.