5. kapitola
Útek od smilnice a pravá láska múdreho
1 Syn môj, venuj pozornosť mojej múdrosti, vypočuj si moju radu! 2 Tak si zachováš rozumnosť a tvoje pery budú rozprávať veci učené. Nevenuj pozornosť nemravnej žene, 3 lebo z pier ľahkej ženy kvapká med a jej slová sú hladšie než olej, 4 ale nakoniec sú horké ako palina, ostré ako dvojsečný meč. 5 Jej nohy kĺžu sa k smrti, jej kroky dosahujú záhrobie. 6 Vôbec nekráča cestami života, nič jej nezáleží, že blúdi sem a tam. 7 A teraz, syn môj, počuj ma! Neodvracaj pozornosť od mojich slov! 8 Choď svojou cestou, ďaleko od nej! Nepribližuj sa k dverám jej domu! 9 Aby tvoja mladá sviežosť nebola iným napospas, tvoje kroky korisťou nemilosrdného človeka. 10 Aby tvoj majetok nesýtil cudzincov, aby plody tvojej práce neprešli k neznámym. 11 Aby si nakoniec, keď sila tvojho mäsa a tela bude zničená, 12 nemusel žialiť a kričať: "Beda! Nenávidel som sebadisciplínu, moje srdce pohrdlo karhaním, 13 nepočúval som hlas svojich učiteľov, nevšímal som si tých, čo ma chovali, 14 a tak som získal zlé meno a potupenie v zhromaždení obce!" 15 Pi vodu z vlastnej studne, vodu prýštiacu z tvojej studienky! 16 Mali by sa tvoje pramene rozlievať a tvoje potôčky ulicami tiecť? 17 Nech patria iba tebe samému, a nie zároveň cudziemu človeku! 18 Nech je požehnaný tvoj prameň, žena tvojej mladosti, u nej nachádzaj radosť, 19 u milej laňky, pôvabnej gazely! Nech sa s tebou baví, buď vždy do nej zaľúbený. Nech ťa jej láska opája v každý čas. 20 Syn môj, prečo by si sa dával zviesť cudzoložnici a objímal ľahkú ženu? 21 Lebo Jahveho zrak pozoruje život človeka a dozerá na všetko jeho počínanie. 22 Zlý sa zamotá do vlastných zločinov, chytí sa do pút vlastného hriechu. 23 Zomrie, lebo sa nevie ovládať, zablúdi pre svoju nadmernú hlúposť.