30. kapitola
1Slová Agura, syna Jakeho z Massy. Toto sú slová toho človeka pre Iteela, pre Iteela a pre Ukala: Bože, unavený som. Som unavený a vysilený. 2Ja som človek najhlúpejší, bez ľudského rozumu. 3Múdrosti som sa nenaučil a od Najsvätejšieho som nedostal vedomosti. 4Kto vystúpil do neba a potom odtiaľ zostúpil? Kto zachytil vietor do svojej hrsti? Kto do svojho plášťa zviazal vody? Kto ustanovil svetu hranice? Ako sa volá? Ako sa volá jeho syn? Vieš to? 5Každé Božie slovo je vyskúšané, je štítom pre toho, čo sa skrýva u neho. 6K jeho slovám nepridávaj nič, aby ťa netrestal a nemal za falšovateľa. 7Úpenlivo ťa prosím o dve veci, Bože môj, neodopri mi ich, pokým nezomriem: 8Vzdiaľ odo mňa lož a klam! Nedaj mi ani chudobu, ani bohatstvo! Daj mi len moju skyvu chleba. 9Ak budem mať priveľa, zapriem ťa a poviem: "Kto je Jahve?" Ak upadnem do chudoby, budem kradnúť a tupiť meno svojho Boha. 10Nehanob otroka u jeho pána, lebo ťa bude preklínať a ty na to doplatíš. 11Je pokolenie, čo preklína svojho otca a svoju matku nežehná; 12pokolenie, čo si myslí, že je čisté, ale zo svojho brudu nie je umyté. 13Pokolenie, čo hľadí povýšenecky, čo sa pohŕdavo obzerá! 14Pokolenie, čo má meče namiesto zubov a v čeľustiach zasadené nože, slabých vyžiera z krajiny a biednych z vlastných domov. 15Pijavica má dve dcéry: "Daj!" vraví jedna; "Dávaj!" kričí druhá. Sú tri veci, čo sa nedajú zasýtiť a štyri, čo nikdy nepovedia: "Dosť!" 16Podsvetie, neplodné lono, vyprahnutá zem bez vody, oheň, čo nikdy nepovie: "Dosť!" 17Oko, čo si robí z otca posmešky a pohŕda matkinou starobou, vykľujú potočné havrany alebo zhltnú mladé orly. 18Sú tri veci, mne nedostupné, a štyri, ktoré nechápem: 19cestu orla po nebi, cestu hada po skale, cestu lode po šírom mori a cestu muža u mladej ženy. 20Takéto sú spôsoby cudzoložnej ženy: naje sa rozkoše, potom si utrie ústa a povie: "Nič zlé som nespravila." 21Pod troma vecami sa trasie zem a štyri sú, čo nemôže uniesť: 22otroka, čo sa stal kráľom, sprostáka, čo sa jedlom prepcháva, 23nenávidenú ženu, čo sa vydáva, slúžku, čo vytlačila svoju paniu. 24Sú štyri drobné tvory na zemi, no nad mudrcov múdrejšie: 25mravce, slabučký rod, ale v lete si pripravia zásobu potravín; 26damani, rod bez sily, a do brehov si vŕtajú byt, 27kobylky, čo kráľa nemajú, ale všetky tiahnu v najlepšom poriadku; 28jašterička, ktorú rukou možno chytiť, a predsa býva v kráľovských palácoch. 29Traja majú pekný krok, štyria majú peknú chôdzu: 30lev, najmocnejší zo zvierat, čo neustúpi pred ničím; 31kohút, ktorý sa chvastavo prechádza pomedzi sliepky; baran, keď si vedie stádo; kráľ napokon, keď kráča na čele vojska. 32Ak si bol taký hlúpy, že si sa rozčúlil a až potom si rozmýšľal, daj si ruku na ústa; 33lebo keď stĺkaš mlieko, dostaneš maslo, keď si potlčieš nos, tečie ti krv a keď narazíš na rozhnevaného, rozvíriš spor.