29. kapitola
1Kto sa pod výčitkami zatvrdí, bude náhle a nenávratne zlomený. 2Keď vládnu spravodliví, ľud sa raduje, keď vládnu zlí, ľud vzdychá. 3Kto miluje múdrosť, teší svojho otca, kto behá za prostitútkami, mrhá svojím majetkom. 4Spravodlivosťou kráľ privádza blahobyt do krajiny, kým vydierač ju vedie do skazy. 5Človek, čo blížnemu lichotí, hádže mu sieť pod nohy. 6Osídlo číha na kroky zlého, lež spravodlivý plesá a raduje sa. 7Spravodlivý sa ujme záležitostí biedneho, zlý nemá pre ne porozumenie. 8Nespratníci rozbúria mesto, múdri však utišujú hnev. 9Keď múdry s hlúpym vedie spor, dostane nadávky alebo výsmech, ale nie nápravu. 10Krvilační ľudia nenávidia statočného človeka, ale čestní ľudia si vážia jeho život. 11Hlúpy vylieva svoj hnev bezuzdne, no múdry čaká, kým sa vyzúri. 12Ak vládca počúva na lživé správy, všetci jeho sluhovia stanú sa zlými. 13Chudobný i utláčateľ v jednom sa stretajú: obaja dostali svetlo očí od Jahveho. 14Ak sa kráľ stará o práva chudobného ľudu, upevňuje svoj trón natrvalo. 15Palička a karhanie dodávajú múdrosť; dieťa ponechané na seba je hanbou pre matku. 16Keď vládnu bezbožní, rozmáha sa zločin, ale spravodliví sa dožijú ich pádu. 17Naprávaj si syna, ušetrí ťa mnohých starostí a bude tvojej duši na radosť. 18Ak chýba videnie, ľud žije bezuzdne, šťastný, kto zachováva zákon. 19Otroka nenapravíš slovami; hoci ťa rozumie, neslúchne ťa. 20Vidíš človeka prudkého v reči? Aj od hlupáka možno viac čakať ako od neho. 21Ak sa maznajú s otrokom od mlada, napokon stane sa nevďačníkom. 22Hnevlivý človek začína zvady. Prchký človek popácha veľa chýb. 23Pýcha zapríčiní človeku poníženie, ale kto je ponížený duchom, dosiahne poctu. 24Kto sa delí so zlodejom, škodí sebe samému, aj keď mu dajú zložiť prísahu, on nič neprizná. 25Báť sa človeka je padnúť do osídla, dôverovať Jahvemu je zábezpekou. 26Mnohí sa zháňajú za priazňou vedúcich, no práva každého sú od Jahveho. 27Spravodlivý neznáša zlého človeka, ani zlý toho, čo sa statočne správa.