26. kapitola
1Ako sneh v lete a dážď za žatvy, také nemiestne je oslavovať hlupáka. 2Vrabec unikne, lastovička uletí, tak aj bezdôvodná kliatba minie svoj cieľ. 3Na koňa bič, na osla uzdu. Na chrbát hlúpeho palicu! 4Neodpovedaj hlúpemu hlúpo, aby si sa aj ty nestal jemu podobným. 5Odpovedz hlúpemu, ako si zaslúži jeho hlúposť, aby si nenamýšľal, že je múdry. 6Nohy si odtína a násilie pije, kto posiela sprostáka s odkazom. 7Príslovie v ústach hlupáka zakáša ako nohy krivého človeka. 8Priväzuje kameň ku praku, kto strojí oslavy hlúpemu. 9Tŕňovým konárom, ktorým máva ruka opilcova, je príslovie v ústach sprostáka. 10Ako strelec, ktorý strieľa na okoloidúcich, je ten, čo si najíma hlúpeho alebo opilca. 11Ako sa vracia pes k tomu, čo vyvrátil, tak sa hlúpy vracia ku svojej hlúposti. 12Vidíš človeka, čo sa má za veľmi múdreho? Aj od hlupáka možno viac čakať ako od neho! 13Leňoch vraví: "Lev je na ceste. Lev je na námestí." 14Na pántoch sa obracajú dvere a leňoch na svojej posteli. 15Leňoch siahne rukou do misy, ale unavuje ho podniesť ju k ústam. 16Leňoch si myslí, že je múdrejší než sedem osôb, ktoré odpovedajú múdro. 17Ako človek, čo chytá za uši bežiaceho psa je ten, čo sa mieša do cudzieho sporu. 18Ako blázon, čo strieľa naslepo smrtiace strely a šípy, 19taký je človek, ktorý klame svojho druha a potom povie: "To bol len žart." 20Bez dreva vyhasne oheň. Bez udavača spor sa utíši. 21Ako mechy rozduchujú pahrebu a drevo živí oheň, tak aj svárlivý človek rozdúchava spory. 22Slová udavača sú lahôdky, čo sa kĺžu do najhlbších útrob. 23Strieborný náter na hlinenom črepe sú sladké pery kryjúce skazené srdce. 24Nepriateľ môže zavádzať svojimi slovami, ale v jeho vnútri číha zrada. 25Ak volí schytralý tón, nedôveruj mu, lebo v mysli mu väzí sedem ohavností; 26nenávisť môže kryť pretvárkou, ale na zhromaždení jeho zloba vyjde najavo. 27Kto druhému jamu kope, sám do nej padá. Kto na iného váľa balvan, sám skončí pod ním. 28Luhársky jazyk robí vinným nevinného. Líškavé ústa skrývajú žihadlo.