24. kapitola
1Nezáviď zlým ľuďom! Netúž po ich spoločnosti! 2Lebo rozmýšľajú len o násilí a rozprávajú iba o zločinoch. 3Múdrosť stavia dom, rozvaha robí ho bezpečným. 4Poznaním sa napĺňajú sýpky, všetkým drahocenným a žiaducim majetkom. 5Múdrosť je nad silu, učenosť nad mocné svaly, 6lebo aj vojna sa vyhráva múdrym velením a víťazstvo je ovocím veľkého počtu radcov. 7Pre hlúpeho múdrosť je privysoká, preto na verejnej porade ústa neotvorí. 8Kto stále uvažuje, ako robiť zlé, volá sa zarytý intrigán. 9Hlupák sníva len o hriechu. Posmievač sa ľuďom hnusí. 10Ak tvoja sila zlyhá v zlý deň, budeš so svojou silou bezmocný! 11Keď vidíš, ako vlečú človeka na smrť, pribehni mu na pomoc! Zachráň tých, ktorým hrozí poprava! 12Vari povieš: "Veď toho človeka nepoznám." Nevieš, že ho pozná ten, čo určil zákony ľuďom, že je so všetkým oboznámený ten, čo sa stará o tvoj život? On odplatí každému podľa jeho skutkov. 13Syn môj, jedz med, lebo je chutný, plást medu chutí sladko tvojmu podnebiu, 14vedz, že taká je múdrosť pre tvoju dušu! Ak ju nájdeš, máš budúcnosť a životná niť ti náhle nebude preťatá. 15Nestriehni ako zlodej na byt spravodlivého! Nepustoš jeho príbytok! 16Lebo spravodlivý vstane znova, hoci padol sedemkrát, ale zlí sa rútia do nešťastia. 17Ak padne tvoj nepriateľ, neteš sa! Nech ti srdce neplesá, že sa potkol, 18aby Jahve vidiac to nebol nespokojný a neobrátil svoj hnev z neho na teba! 19Nerozčuľuj sa nad hriešnikmi! Nezáviď bezbožným! 20Lebo zlý nemá budúcnosť, životná lampa bezbožného zhasne. 21Synu, boj sa Jahveho i tých, čo vládnu! Daj si pokoj s vrtkavými ľuďmi, 22lebo privedú záhubu náhle a ktovie, aké nešťastie môžu spôsobiť! 23Ďalšie výroky mudrcov: Nie je dobré niekomu nadŕžať na súde. 24Sudcu, čo vyhlási vinného za nevinného, ľud bude preklínať, národy mu budú zlorečiť. 25Ale tí, čo vinných trescú, budú sa dobre mať, na tých zíde požehnanie. 26Priama odpoveď je taká milá ako priateľský bozk. 27Najprv si zariaď veci verejné a porob prácu na poli, potom choď a založ si rodinu! 28Nesvedč ľahkomyseľne proti svojmu blížnemu, ani neklam svojimi ústami. 29Nevrav: "Ako on urobil mne, tak spravím ja jemu, navrátim mu podľa jeho skutkov." 30Šiel som popri leňochovom poli, popri vinici hlúpeho človeka. 31A tu všetko bolo zarastené žihľavou, povrch pokrytý bodľačím, kamenný múr zrúcaný. 32Keď som to videl, zamyslel som sa a po úvahe vzal som si toto ponaučenie: 33"Veru, ešte si trošičku pospať, trochu podriemať, natiahnuť sa a založiť si ruky. 34Sťa tulák k tebe bieda prikvitne a núdza ako žobráčka."