14. kapitola
1Múdrosť si stavia sama svoj dom, hlúposť si ho rúca vlastnými rukami. 2Kto žije statočne, tým si ctí Jahveho, hriešnik ho svojím životom hanobí. 3Reči hlúpeho sú prútom na jeho chrbát; slová múdreho sú jeho záchranou. 4Kde niet volov, prázdna stodola; mocné býky – hojná žatva. 5Pravdivý svedok nikdy neluhá, ale falošný svedok vydychuje lož. 6Posmeškár hľadá múdrosť, ale nadarmo; bystrému človeku veda je ľahká vec. 7Vyhni sa hlúpemu človeku, keď si vybadal, že tára nezmysly. 8Múdry človek sa dovtípi, ako si počínať; hlúpych ľudí zvádza ich bláznivosť. 9Hlúpy je príliš pyšný, aby chybu napravil, čestní ľudia sa vedia pomeriť. 10Každé srdce pozná svoj vlastný žiaľ, ani na jeho radosti sa nepodieľa nikto cudzí. 11Dom zlých bude zničený, no stan dobrých vydrží nápor. 12Nejedna cesta vidí sa komusi správna a napokon vedie k smrti. 13Aj v smiechu srdce môže plakať a radosť skončiť sa žiaľom. 14Bláznivý duch dostáva trest za svoje výčiny, vážny človek odmenu za svoje skutky. 15Naivný verí všetkému, čo sa hovorí, rozvážny človek žiada dôkazy. 16Múdry je opatrný a stráni sa zla, hlúpy sa odvážne vrhá doň. 17Prchký človek vystrája hlúposti, rozvážny človek najprv rozmýšľa. 18Blázniví zdedili hlúposť, múdrych ľudí ovenčí koruna vedy. 19Zlí sa musia dobrým pokloniť a bezbožní skloniť pred dverami spravodlivých. 20Chudáka nemá rád ani jeho sused, boháč má veľa priateľov. 21Hriech pácha, kto hladným pohŕda, šťastný je, kto cíti s chudobným. 22Či neblúdia tí, čo plánujú zlo? Láska a vernosť patria tým, čo robia dobre! 23Každá robota donáša úžitok, plané reči rodia núdzu. 24Veda je korunou múdrych, sprostota je hlavnou ozdobou hlúpych. 25Pravdivý svedok zachraňuje životy, podvodník iba lži rozpráva. 26Mocný človek, čo si dá záležať na čnostnom živote, buduje útulok aj pre svoje deti. 27Čnostný život je preveľké dobro, človek sa tak vyhne nástrahám smrti. 28Množstvom poddaných sa kráľ preslávi, úbytok obyvateľov je skazou kniežaťa. 29Kto si počína trpezlivo, prejavuje veľkú múdrosť, človek netrpezlivý vystrája hlúposti. 30Pokojná myseľ dodáva zdravie; žiarlivosť je sťa kostižer. 31Utláčať biedneho je rúhať sa jeho Stvoriteľovi, dobrým byť k nešťastnému znamená Boha si uctiť. 32Zlého zničí jeho vlastná zloba, spravodlivého zachráni jeho statočnosť. 33V rozvážnej mysli prebýva múdrosť, v mysli hlúpeho sa necíti doma. 34Spravodlivosť privádza národy k sláve; hriechy sú záhubou každého národa. 35Kráľ dáva svoju priazeň múdremu ministrovi, ale hnevom stíha toho, ktorý ho sklame.