11. kapitola
Jahve pomstí svoju zaznávanú lásku
1 Keď bol Izrael mladý, zamiloval som si ho; z Egypta som povolal svojho syna. 2 Ale čím viac som ich volal, tým viac sa vzďaľovali odo mňa. Prinášali obety Baalom, modlám pálili kadidlo. 3 A ja som učil Efraima chodiť, ja som ho viedol za ruky, ale oni nezbadali, že sa ja starám o nich. 4 Viedol som ich putami ľudskosti, zväzkami lásky. Bol som im ako otec, čo dvíha dieťatko ku svojim lícam. Nakláňal som sa k nemu, dával mu jesť. 5 Nevráti sa do egyptskej zeme, ale Asýr bude mu kráľom, lebo odoprel vrátiť sa ku mne. 6 Meč bude zúriť v ich mestách, rozbije a zničí ich brány pre ich tvrdohlavý odpor. Ale Jahve odpúšťa
7 Môj ľud sa uvzato pridŕža svojej nevernosti. Volajú ich nahor, ale nik sa nedvíha. 8 Ako by som sa ťa vzdal, Efraim? Ako by som ťa vydal iným, Izrael? Ako by som ťa vydal sťa Sodomskú Admu, urobil ťa podobným gomorskému Cebojimu? Srdce sa vo mne obracia, vzbudzuje sa vo mne súcit. 9 Nevykonám to, čo požaduje môj preveľký hnev, nezničím opäť Efraima. Veď ja som Boh a nie človek, Svätý uprostred teba, neprídem s hnevom. Návrat z vyhnanstva
10 Budú kráčať za Jahvem a on sa ozve mocným hlasom ako lev. Na jeho hlas zbehnú sa s chvením jeho deti od západu, 11 ako vtáčatá priletia z Egypta, ako holubice z asýrskej krajiny a ja ich usadím v ich vlastných domoch. Jahveho výrok.