14. kapitola
Vzbura Izraela
1Vtedy celá pospolitosť pozdvihla hlas a začala kričať; a ľud tú noc preplakal. 2Všetci Izraelci reptali proti Mojžišovi a Áronovi a celá pospolitosť im hovorila: "Kiež by sme boli pomreli v Egyptskej krajine! Kiež by sme boli pomreli aspoň tu na tejto púšti! 3Prečo nás Jahve vedie do tejto krajiny, aby sme padli mečom, aby sa naše ženy a deti stali korisťou? Nebolo by lepšie vrátiť sa do Egypta?" 4A jeden druhému hovorili: "Určime si vodcu a vráťme sa do Egypta!" 5Mojžiš a Áron sa vrhli tvárou k zemi pred celou zhromaždenou pospolitosťou Izraelcov. 6Z tých, čo preskúmali krajinu, si Jozue, Nunov syn, a Kaleb, Jefuneho syn, roztrhli šaty. 7Povedali celej pospolitosti Izraelcov: "Krajina, ktorú sme boli preskúmať, je dobrá, veľmi dobrá krajina. 8Ak je nám Jahve naklonený, dovedie nás do tejto krajiny a dá nám ju. Je to zem, ktorá oplýva mliekom a medom. 9Ale nevzpierajte sa proti Jahvemu! A nebojte sa ľudu tej krajiny, zjeme ho ako kus chleba. Ich ochranný tieňa ich opustil, ale s nami je Jahve. Teda nebojte sa ich!"Jahveho hnev a Mojžišova prosba
10Celá pospolitosť hovorila, že ich treba ukameňovať, keď sa v Stane Stretávania všetkým Izraelcom zjavila Jahveho sláva. 11A Jahve povedal Mojžišovi: "Dokedy ešte mnou bude tento ľud pohŕdať? Dokedy ešte bude odmietať uveriť vo mňa napriek všetkým znameniam, ktoré som uprostred neho konal? 12Raním ho morom a zničím ho. Teba však urobím väčším a mocnejším národom, ako je on." 13Mojžiš odpovedal Jahvemu: "Veď Egypťania počuli, že ty si svojou mocou vyviedol tento ľud spomedzi nich. 14Povedali to obyvateľom tejto krajiny. Títo počuli, že ty, Jahve, si uprostred tohto národa, ktorému sa dávaš vidieť tvárou v tvár; že tvoj Oblak, Jahve, stojí nad nimi; že vo dne kráčaš pred ním v oblačnom stĺpe a v noci v ohnivom stĺpe. 15Ak usmrtíš tento ľud ako jedného muža, národy, ktoré počuli zvesť o tebe, povedia: 16‚Jahve nemohol voviesť tento ľud do krajiny, ktorú mu prísahou zasľúbil, preto ich pobil na púšti.‘ 17Nech sa teraz ukáže tvoja moc, môj Pane! Podľa tvojho slova: 18‚Jahve je pomalý do hnevu a veľmi milosrdný, odpúšťa vinu a priestupok, ale nič nenecháva nepotrestané on, ktorý tresce vinu otcov na deťoch až do tretieho a štvrtého pokolenia.‘ 19Odpusť teda, vinu tohto ľudu podľa veľkosti svojho milosrdenstva, ako si mu odpúšťal z Egypta až sem."Odpustenie a trest
20Jahve povedal: "Odpúšťam mu, ako si povedal. 21Ale – ako že žijem a Jahveho sláva napĺňa celú zem! – 22nikto z tých mužov, ktorí videli moju slávu a moje znamenia, ktoré som konal v Egypte a na púšti, z tých mužov, ktorí ma už desaťkrát pokúšali a môj hlas nepočúvli, 23neuvidí tú krajinu, ktorú som prísahou zasľúbil ich otcom. Neuvidí ju nikto z tých, čo mnou pohŕdajú. 24Ale môjho sluhu Kaleba, pretože jeho oživoval iný duch a dokonale ma nasledoval, vovediem do krajiny, v ktorej už bol, a jeho potomstvo ju bude vlastniť. 25(Amalekovci a Kanaánci bývajú na rovine.) Zajtra sa obráťte a vráťte sa do púšte smerom k Trstinovému moru." 26Jahve prehovoril k Mojžišovi a Áronovia. Povedal: 27"Dokedy ešte bude táto zvrhlá pospolitosť šomrať proti mne? Počul som sťažnosti Izraelcov, ako šomrú proti mne. 28Povedz im: Toto je Jahveho výrok: Na môj život! Urobím vám podľa tých istých slov, ktoré ste vyslovili do mojich uší. 29Vaše mŕtvoly popadajú na tejto púšti, každý z vás, čo ste spočítaní, všetci od dvadsaťročných vyššie, ktorí ste reptali proti mne. 30Ani jeden z vás nevojde do tejto krajiny, o ktorej som so zdvihnutou rukou prisahal, že vás v nej usadím, okrem Kaleba, Jefuneho syna, a Jozueho, Nunovho syna. 31Ale vaše malé deti, o ktorých ste povedali, že budú korisťou, tie ta vovediem a oni poznajú krajinu, ktorou ste vy pohrdli. 32No vaše mŕtve telá popadajú na tejto púšti. 33Vaši synovia budú kočovnými pastiermi na púšti štyridsať rokov a budú niesť ťarchu vašej nevernosti, kým všetky vaše mŕtve telá nebudú ležať na púšti. 34Vy ste preskúmali krajinu za štyridsať dní. Každý deň platí za jeden rok: štyridsať rokov budete niesť ťarchu svojich previnení a poznáte, čo je to opustiť ma. 35Ja, Jahve, som to povedal; takto naložím s celou touto zvrhlou pospolitosťou, ktorá sa spolčila proti mne. Na tejto púšti všetci skončia, tu pomrú." 36Tí mužovia, ktorých Mojžiš poslal preskúmať krajinu a ktorí po návrate popudili k reptaniu proti nemu celú pospolitosť šíriac zlé správy o krajine, 37tí mužovia, ktorí rozšírili zlé správy o krajine, boli ranení náhlou smrťou pred Jahveho pohľadom. 38Len Jozue, Nunov syn, a Kaleb, Jefuneho syn, zostali nažive z tých mužov, ktorí išli preskúmať krajinu.Márny pokus Izraelcov
39Mojžiš rozpovedal tieto slová všetkým Izraelcom a ľud sa veľmi zarmútil. 40Potom ráno zavčasu vstali a vystupovali na vrchol pohoria a hovorili: "Tu sme. Vystupujeme na to miesto, o ktorom hovoril Jahve; lebo sme zhrešili." 41Mojžiš povedal: "Prečo porušujete Jahveho príkaz? To sa vám nepodarí. 42Nevystupujte už, lebo Jahve nie je s vami; nepadnite pred svojimi nepriateľmi. 43Lebo Amalekovci a Kanaánci sú tam pred vami a vy padnete mečom, pretože ste sa odvrátili od Jahveho, Jahve nebude s vami!" 44Oni však tvrdohlavo vystúpili na vrchol pohoria. Ale ani archa Jahveho zmluvy, ani Mojžiš neopustili tábor. 45Amalekovci a Kanaánci, ktorí bývali na tom pohorí, zostúpili, porazili ich a rozprášili ich až po Chormu.