11. kapitola
Tabeera
1Ale ľud sa dal do nariekania zlého Jahveho ušiam a Jahve to počul. Jeho hnev vzbĺkol a Jahveho oheň strávil okraj tábora. 2Ľud volal o pomoc k Mojžišovi, ten prosil Jahveho a oheň zhasol. 3Preto nazvali toto miesto Tabeera, "Spálenisko", lebo vyšľahol proti nim Jahveho oheň.Kibrot–Taava. Sťažnosti ľudu
4Zberby, ktorá sa primiešala k ľudu, sa zmocnila žiadostivosť. Aj Izraelci znovu začali plakať a vraveli: "Kto nám dá mäso na jedenie? 5Spomíname si na ryby, ktoré sme v Egypte jedávali zadarmo, na uhorky, na dyne, na pór, na cibuľu a na cesnak. 6Teraz hynieme, nemáme nič; naše oči vidia už len samú mannu!" 7Manna sa podobala na koriandrové zrnká a mala vzhľad bdélia (voňavej živice). 8Ľud sa rozchádzal a zberal ju; potom ju mleli v mlynčeku alebo roztĺkali v mažiari; napokon ju varili v hrnci, aby z nej robili placky. Mala chuť ako olejový koláč. 9Keď v noci padala rosa na tábor, padala naň aj manna.Mojžišova prosba
10Mojžiš počul ľud bedákať, každú rodinu pri vchode do ich stanu. Vtedy Jahveho hnev prudko vzbĺkol. Mojžiša to veľmi zarmútilo 11a povedal Jahvemu: "Prečo tak zle zaobchádzaš so svojím sluhom? Prečo som nenašiel milosť v tvojich očiach, že si vložil na mňa ťarchu celého tohto národa? 12Či ja som počal všetok tento národ, či ja som ho porodil, že mi hovoríš: ‚Zanes ho na svojich prsiach, ako dojka nosí dojča, do krajiny, ktorú som prísahou sľúbil jeho otcom?‘ 13Kde mám vziať mäso, aby som mohol dať celému tomuto národu, keď ma obťažujú svojím bedákaním hovoriac: ‚Daj nám jesť mäso?‘ 14Ja sám nemôžem všetok tento ľud uniesť: je pre mňa priťažký. 15Ak máš takto nakladať so mnou, tak ma radšej zabi! Ak som našiel milosť v tvojich očiach, nech už viac nevidím svoje nešťastie!"Jahveho odpoveď
16Jahve povedal Mojžišovi: "Zhromaždi mi sedemdesiat mužov zo starších Izraela, o ktorých vieš, že sú staršími ľudu a jeho pisármi. Privedieš ich ku Stanu Stretávania, kde sa postavia s tebou. 17Zostúpim a budem sa rozprávať s tebou; ale vezmem z Ducha, ktorý je na tebe, a vložím ho na nich. Tak ponesú s tebou bremeno tohto ľudu a ty ho už nebudeš niesť sám. 18Tomuto ľudu povieš: Posväťte sa na zajtrajšok. Budete jesť mäso, lebo ste nariekali Jahvemu do uší a hovorili ste: ‚Ktože nám dá jesť mäso? V Egypte nám bolo dobre!‘ Veru! Jahve vám dá mäso a najete sa. 19Nebudete to jesť iba jeden deň alebo dva, alebo päť, alebo desať, alebo dvadsať, 20ale celý mesiac, kým vám nepolezie z nozdier a nezošklivíte si ho, lebo ste odvrhli Jahveho, ktorý je medzi vami, a nariekali ste pred ním a hovorili: ‚Prečo sme len vyšli z Egypta?‘" 21Mojžiš povedal: "Ľud, uprostred ktorého som, má šesťstotisíc pešiakov, a ty hovoríš: Dám im jesť mäso po celý mesiac! 22Keby sa tu pre nich pozabíjal malý a veľký dobytok, stačilo by im to? Keby sme pochytali všetky morské ryby, či by im to stačilo?" 23Jahve odpovedal Mojžišovi: "Či je Jahveho ruka na to krátka? Uvidíš, či sa slovo, ktoré som ti povedal, splní, alebo nie."Vyliatie Ducha
24Mojžiš vyšiel a porozprával ľudu Jahveho slová. Potom zhromaždil sedemdesiat starších z ľudu a postavil ich okolo Stanu. 25Jahve zostúpil v oblaku a hovoril s ním. Vzal z Ducha, ktorý spočíval na Mojžišovi, a udelil ho sedemdesiatim starším. Keď na nich Duch spočinul, prorokovali, ale viackrát to nerobili. 26Dvaja mužovia zostali v tábore; jeden sa volal Eldad a druhý Medad. Duch na nich spočinul; boli medzi zapísanými, hoci nevyšli k Stanu. Oni začali prorokovať v tábore. 27Tu pribehol akýsi mládenec a oznámil Mojžišovi: "Eldad a Medad prorokujú v tábore." 28Jozue, Nunov syn, ktorý bol od mlada v Mojžišovej službe, sa ujal slova a povedal: "Pane môj, Mojžiš, zakáž im to!" 29Mojžiš mu odpovedal: "Ty žiarliš za mňa? Kiež by bol všetok Jahveho ľud proroci a Jahve mu dal svojho Ducha!" 30Potom sa Mojžiš so staršími Izraela vrátil do tábora.Prepelice
31Na Jahveho príkaz sa od mora zdvihol vietor, privial prepelice a vrhol ich na tábor. Bolo ich na deň cesty z jednej i druhej strany tábora a v hrúbke asi dva lakte od zeme. 32Ľud vstal a zbieral prepelice celý deň, celú noc a celý nasledujúci deň: kto ich nazbieral najmenej, ten ich mal desať chomerov; potom ich porozkladali okolo tábora. 33Ešte mali mäso medzi zubami, ešte ho ani nepožuli, keď vzbĺkol Jahveho hnev proti ľudu. Jahve ho zasiahol veľmi veľkou ranou. 34Tomuto miestu dali meno Kibrot-Taava, "Hroby pažravosti, lebo tam pochovali ľudí, ktorí prepadli svojej žiadostivosti. 35Od Kibrot-Taava, "Hrobov pažravosti", sa ľud vydal na cestu do Chacerotu a v Chacerote táborili.