5. kapitola
Sociálne ťažkosti za Nehemiáša. Obrana jeho správy
1 Veľké bedákanie ľudu a žien sa strhlo proti ich bratom Židom. 2 Niektorí hovorili: "Svojich synov a svoje dcéry musíme dať do zálohy, aby sme dostali obilie, najedli sa a zostali nažive." 3 Iní hovorili: "Musíme dať do zálohy svoje polia, svoje vinice a svoje domy, aby sme dostali obilie v tomto hlade." 4 Iní zase hovorili: "Na zaplatenie kráľovskej dane sme si museli požičať peniaze na naše polia a na naše vinice. 5 A hoci sme so svojimi bratmi jedno telo a naše deti majú takú istú cenu ako ich deti, my musíme dávať do otroctva našich synov a naše dcéry; niektoré z našich dcér sú už v otroctve! A my nemôžeme nič, lebo naše polia a naše vinice už majú iní." 6 Veľmi som sa nahneval, keď som počul ich bedákanie a tieto reči. 7 Keď som o tom pouvažoval vo svojom srdci, vzal som na zodpovednosť veľmožov a úradníkov a povedal som im: "Akú ťarchu kladie každý z vás na svojho brata!" Zvolal som proti nim veľké zhromaždenie 8 a povedal som im: "My sme vykúpili svojich židovských bratov, ktorí boli predaní pohanom, nakoľko nám to bolo možné. Teraz vy predávate svojich bratov, aby sme ich my vykupovali!" Nato umĺkli a nemali slova. 9 Ďalej som povedal: "To, čo robíte, nie je dobré. Nechcete kráčať v bázni pred naším Bohom, aby ste sa vyhli posmechu pohanských národov, našich nepriateľov? 10 Aj ja, moji bratia a moji ľudia sme im požičali peniaze a obilie. Dobre, odpusťme im tento dlh! 11 Vráťte im ešte dnes ich polia, ich vinice, ich olivové sady a ich olivové domy a odpustite im ich dlh, ktorý ste im požičali v peniazoch, obilí, vo víne a v oleji." 12 Oni odpovedali: "Vrátime a nič už od nich nebudeme požadovať. Urobíme, ako hovoríš." Vtedy som zavolal kňazov a pred nimi som im dal prisahať, že budú konať podľa tohto sľubu. 13 Potom som vytriasol záhyby svojho rúcha so slovami: "Tak nech Boh vytrasie z jeho domu i majetku každého muža, kto by nedodržal toto slovo. Tak nech je vytrasený a prázdny!" A celé zhromaždenie odpovedalo: "Amen!" A chválili Jahveho. A ľud robil, ako sľúbil. 14 Navyše, odo dňa, čo ma kráľ ustanovil za miestodržiteľa v Júdovej krajine, to je po dvanásť rokov od dvadsiateho do tridsiateho druhého roku kráľa Artaxerxa, ani ja, ani moji bratia nejedli sme miestodržiteľský chlieb. 15 Bývalí miestodržitelia, moji predchodcovia, zaťažovali ľud: brali od neho na chlieb denne štyridsať šeklov striebra; aj ich sluhovia utláčali ľud. Ja som tak nerobil z bázne pred Bohom. 16 Venoval som sa tiež práci na múre, hoci som nebol majiteľom nijakého poľa. Všetci moji ľudia tam boli zhromaždení pri práci. 17 Pri mojom stole jedávali veľmoži a úradníci, počtom stopäťdesiat osôb, nepočítajúc tých, čo k nám prichádzali z okolitých národov. 18 Každý deň pripravovali na moje náklady jedného býka, šesť vybraných baranov a hydinu; každých desať dní prinášali mnoho mechov vína. Napriek tomu som sa nikdy nedožadoval miestodržiteľského platu, lebo tento ľud bol zaťažený prácou. 19 Pamätaj, Bože môj, k môjmu dobru na všetko, čo som urobil pre tento ľud!