5. kapitola
Sociálne ťažkosti za Nehemiáša. Obrana jeho správy
1Veľké bedákanie ľudu a žien sa strhlo proti ich bratom Židom. 2Niektorí hovorili: "Svojich synov a svoje dcéry musíme dať do zálohy, aby sme dostali obilie, najedli sa a zostali nažive." 3Iní hovorili: "Musíme dať do zálohy svoje polia, svoje vinice a svoje domy, aby sme dostali obilie v tomto hlade." 4Iní zase hovorili: "Na zaplatenie kráľovskej dane sme si museli požičať peniaze na naše polia a na naše vinice. 5A hoci sme so svojimi bratmi jedno telo a naše deti majú takú istú cenu ako ich deti, my musíme dávať do otroctva našich synov a naše dcéry; niektoré z našich dcér sú už v otroctve! A my nemôžeme nič, lebo naše polia a naše vinice už majú iní." 6Veľmi som sa nahneval, keď som počul ich bedákanie a tieto reči. 7Keď som o tom pouvažoval vo svojom srdci, vzal som na zodpovednosť veľmožov a úradníkov a povedal som im: "Akú ťarchu kladie každý z vás na svojho brata!" Zvolal som proti nim veľké zhromaždenie 8a povedal som im: "My sme vykúpili svojich židovských bratov, ktorí boli predaní pohanom, nakoľko nám to bolo možné. Teraz vy predávate svojich bratov, aby sme ich my vykupovali!" Nato umĺkli a nemali slova. 9Ďalej som povedal: "To, čo robíte, nie je dobré. Nechcete kráčať v bázni pred naším Bohom, aby ste sa vyhli posmechu pohanských národov, našich nepriateľov? 10Aj ja, moji bratia a moji ľudia sme im požičali peniaze a obilie. Dobre, odpusťme im tento dlh! 11Vráťte im ešte dnes ich polia, ich vinice, ich olivové sady a ich olivové domy a odpustite im ich dlh, ktorý ste im požičali v peniazoch, obilí, vo víne a v oleji." 12Oni odpovedali: "Vrátime a nič už od nich nebudeme požadovať. Urobíme, ako hovoríš." Vtedy som zavolal kňazov a pred nimi som im dal prisahať, že budú konať podľa tohto sľubu. 13Potom som vytriasol záhyby svojho rúcha so slovami: "Tak nech Boh vytrasie z jeho domu i majetku každého muža, kto by nedodržal toto slovo. Tak nech je vytrasený a prázdny!" A celé zhromaždenie odpovedalo: "Amen!" A chválili Jahveho. A ľud robil, ako sľúbil. 14Navyše, odo dňa, čo ma kráľ ustanovil za miestodržiteľa v Júdovej krajine, to je po dvanásť rokov od dvadsiateho do tridsiateho druhého roku kráľa Artaxerxa, ani ja, ani moji bratia nejedli sme miestodržiteľský chlieb. 15Bývalí miestodržitelia, moji predchodcovia, zaťažovali ľud: brali od neho na chlieb denne štyridsať šeklov striebra; aj ich sluhovia utláčali ľud. Ja som tak nerobil z bázne pred Bohom. 16Venoval som sa tiež práci na múre, hoci som nebol majiteľom nijakého poľa. Všetci moji ľudia tam boli zhromaždení pri práci. 17Pri mojom stole jedávali veľmoži a úradníci, počtom stopäťdesiat osôb, nepočítajúc tých, čo k nám prichádzali z okolitých národov. 18Každý deň pripravovali na moje náklady jedného býka, šesť vybraných baranov a hydinu; každých desať dní prinášali mnoho mechov vína. Napriek tomu som sa nikdy nedožadoval miestodržiteľského platu, lebo tento ľud bol zaťažený prácou. 19Pamätaj, Bože môj, k môjmu dobru na všetko, čo som urobil pre tento ľud!