5. kapitola
Piaty nárek
1Spomeň si, Jahve, čo sa stalo s nami, pozri a všimni si našu potupu! 2Naše dedičstvo prešlo na cudzích a naše domy na cudzincov. 3Siroty sme, bez otca, naše matky sú ako vdovy. 4Vlastnú vodu kupujeme za peniaze a za vlastné drevo musíme si platiť. 5Poháňajú nás s jarmom na krku, uštvaní sme a vydýchnuť nedajú. 6Podávame ruku Egyptu, Asýrii, aby sme sa nasýtili chlebom. 7Naši otcovia zhrešili, tých už niet a my nesieme trest za ich viny. 8Otroci panujú nad nami, niet osloboditeľa z ich rúk. 9Chlieb si donášame vystavujúc život meču na púšti. 10Koža nám horí ako pec plameňom horúčky z hladu. 11Na Sione znásilnili ženy a v judských mestách panny. 12Svojimi rukami vešali kniežatá, nevážili si hlavy starcov. 13Mladíci musia krútiť mlynský kameň, chlapci padajú pod nákladom dreva. 14Starší sa už neschádzajú v bránach, mládež prestala hrávať na hudobné nástroje. 15Radosť sa vytratila z našich sŕdc, tance sa zmenili na smútočné sprievody. 16Koruna nám spadla z hlavy. Beda nám! Zhrešili sme! 17Preto je naše srdce choré, preto sa nám oči zakalili: 18pretože je hora Sion spustnutá, šakali sa preháňajú po nej. 19Ale ty si večný, Jahve, tvoj trón trvá od veku do veku! 20Prečo by si na nás navždy zabudol, opustil nás na celý život? 21Navráť si nás k sebe, Jahve, a my sa vrátime. Obnov naše časy, ako boli kedysi, 22ak si nás len celkom nezavrhol, podráždený proti nám bez miery.