5. kapitola
Piaty nárek
1 Spomeň si, Jahve, čo sa stalo s nami, pozri a všimni si našu potupu! 2 Naše dedičstvo prešlo na cudzích a naše domy na cudzincov. 3 Siroty sme, bez otca, naše matky sú ako vdovy. 4 Vlastnú vodu kupujeme za peniaze a za vlastné drevo musíme si platiť. 5 Poháňajú nás s jarmom na krku, uštvaní sme a vydýchnuť nedajú. 6 Podávame ruku Egyptu, Asýrii, aby sme sa nasýtili chlebom. 7 Naši otcovia zhrešili, tých už niet a my nesieme trest za ich viny. 8 Otroci panujú nad nami, niet osloboditeľa z ich rúk. 9 Chlieb si donášame vystavujúc život meču na púšti. 10 Koža nám horí ako pec plameňom horúčky z hladu. 11 Na Sione znásilnili ženy a v judských mestách panny. 12 Svojimi rukami vešali kniežatá, nevážili si hlavy starcov. 13 Mladíci musia krútiť mlynský kameň, chlapci padajú pod nákladom dreva. 14 Starší sa už neschádzajú v bránach, mládež prestala hrávať na hudobné nástroje. 15 Radosť sa vytratila z našich sŕdc, tance sa zmenili na smútočné sprievody. 16 Koruna nám spadla z hlavy. Beda nám! Zhrešili sme! 17 Preto je naše srdce choré, preto sa nám oči zakalili: 18 pretože je hora Sion spustnutá, šakali sa preháňajú po nej. 19 Ale ty si večný, Jahve, tvoj trón trvá od veku do veku! 20 Prečo by si na nás navždy zabudol, opustil nás na celý život? 21 Navráť si nás k sebe, Jahve, a my sa vrátime. Obnov naše časy, ako boli kedysi, 22 ak si nás len celkom nezavrhol, podráždený proti nám bez miery.