4. kapitola
Štvrtý nárek
1 (Alef) Čože? Vari sčernelo zlato? Či sa zakalilo zlato najjemnejšie? Posvätné kamene sú rozhádzané na rohoch všetkých ulíc. 2 (Bet) Sionskí synovia, kedysi takí vzácni, že ich bolo treba zlatom vyvážiť, ach, teraz sa cenia ako hlinené nádoby, dielo hrnčiarových rúk! 3 (Gimel) Ešte aj šakaly podávajú prsia a pridájajú svoje mladé, ale dcéry môjho ľudu sú ukrutné ako pštrosy v púšti. 4 (Dalet) Od smädu jazyk dojčaťu prischol k ďasnám; malé deti pýtajú si chlieb, ale nik im nepodá ani kôrku. 5 (He) Tí, čo jedávali vybrané jedlá, ležia opustení na uliciach. Tí, čo vyrástli v purpure, váľajú sa na hnojisku. 6 (Vav) Zloba môjho ľudu bola väčšia ako hriech Sodomy, ktorá bola zničená v okamihu, bez ľudského pričinenia. 7 (Zain) Ich kniežatá, kedysi čistejšie ako sneh, belšie ako mlieko, telo ružovejšie než koraly, postava sťa zafír! 8 (Chet) Teraz majú tváre tmavé ako sadze, na ulici ich nik nespozná. Koža im prischla na kosti, zoschnutá ako drevo. 9 (Tet) Pobití mečom boli šťastnejší, než čo zomreli hladom, čo schradli vyčerpaním, lebo nemali plody poľa. 10 (Jod) Jemnocitné ženy vlastnými rukami varili si svoje deti; ich deti stali sa pokrmom pre ne v deň záhuby môjho drahého ľudu. 11 (Kaf) Jahve ukojil svoj hnev, vylial svoju žeravú zlosť, zapálil oheň na Sione, ktorý strávil aj jeho základy. 12 (Lamed) Neverili králi zeme a nik z obyvateľov sveta, že by utláčateľ a nepriateľ mohli prejsť cez jeruzalemské brány. 13 (Mem) Stalo sa to pre hriechy jeho prorokov a pre viny jeho kňazov, ktorí prelievali krv spravodlivých uprostred mesta. 14 (Nun) Potom blúdili po uliciach ako slepí, postriekaní krvou, že sa ľudia báli dotýkať ich rúcha. 15 (Samech) "Ustúpte! Nečistý!" kričia okolo nich. "Ustúpte! Ustúpte! Nedotýkajte sa!" Ponáhľali sa preč, utiekli. Ale medzi pohanmi sa rozchýrilo: Tu nemôžu bývať! 16 (Pe) Jahveho tvár ich rozohnala a viac sa na nich nepozrie. Kňazom sa už nepreukazovala úcta, na starších sa nebral ohľad. 17 (Ain) Ešte napíname oči vyzerajúc pomoc, ale nadarmo. Zo svojich veží sme vyzerali národa, ktorý nás nemohol zachrániť. 18 (Cade) Číhajú nám na kroky, bránia chodiť po našich námestiach. Blíži sa náš koniec, dovŕšili sa naše dni, áno, prišiel náš koniec! 19 (Kof) Tí, čo nás stíhali, boli rýchlejší než orly na oblohe; po vrchoch nás naháňali, na púšti nám kládli nástrahy. 20 (Reš) Jahveho pomazaný, pre nás dych našich nozdier, padol im do jamy, ten, o ktorom sme si hovorili: Pod jeho ochranou budeme žiť medzi národmi. 21 (Šin) Raduj a veseľ sa, edomská dcéra, ktorá bývaš v krajine Uc. Aj k tebe príde čaša, opiješ sa a odkryješ svoju nahotu! 22 (Tav) Sionská dcéra! Tvoj hriech je už odpykaný, nikdy ťa už nepošle do vyhnanstva. Ale tvoje viny, edomská dcéra, potresce a tvoje hriechy odhalí.