Predchádzajúca kapitola

3. kapitola

Výrok nad neviestkou Ninive

1 Beda krvilačnému mestu! Je samá lož, plné koristi, a rabovať neprestáva!
2 Plieskanie biča, rachot kolies, dupot koní, hrmot vozov. 3 Jazdci útočia, meče sa jagajú, oštepy blýskajú. Množstvo zabitých, hromady mŕtvol, mŕtvych tiel bez konca, potkýnajú sa o mŕtve telá. 4 To všetko pre premnohé smilstvá neviestky Ninive, zvodnej krásavice, majstrovskej čarodejnice, ktorá si podmaňovala národy svojimi smilstvami, kmene svojimi čarodejstvami. 5 Pozri! Ja som proti tebe! Výrok Jahveho nebeských vojsk. Vyhrniem ti kráľovský šat až na tvár, ukážem národom tvoje ohyzdné telo, kráľovstvám tvoju hanobnú nahotu. 6 Okydám ťa špinou, zhanobím ťa, vystavím ťa na praniera. 7 Potom každý, kto ťa uvidí, odvráti sa od teba a povie: "Ninive! Aké spustošenie!" Kto ťa poľutuje? Kde ti hľadať tešiteľov?

Príklad egyptských Téb

8 Vari si lepšie ako Téby, sediace si medzi kanálmi Nílu, vodami obkľúčené? Za valy mali Níl, za hradby vody.
9 Etiópia a Egypt boli ich silou a tá bola bez konca. Put a Líbyjci boli ich pomocníkmi. 10 Aj Téby išli do zajatia, do vyhnanstva; aj ich deti boli roztrieskané na rohoch všetkých ulíc; o ich šľachtu hádzali žreb, ich predákov hodili do okov. 11 Tak budeš aj ty ako opité, aj ty budeš zabudnuté, aj ty budeš musieť hľadať útočište pred nepriateľom.

Ninive nadarmo robí prípravy na vojnu

12 Všetky tvoje pevnosti sú ako figovníky s raným ovocím. Ak nimi zatrasú, padnú do úst tomu, kto ich chce jesť.
13 Pozri na svoje vojsko: sú to samé baby. Brány tvojej krajiny sú dokorán otvorené tvojim nepriateľom, oheň zožiera ich závory. 14 Načerpaj si vody pre čas obliehania, zosilni svoje opevnenia, vojdi do blata, mies hlinu, chop sa formy na tehly! 15 No oheň ťa predsa strávi a meč ťa vyhubí.

Obraz kobyliek

Aj keby ťa bolo mnoho ako koníkov, keby ťa bolo mnoho ako kobyliek,
16 aj keby si malo žoldnierov viac ako hviezd na nebi; kobylka roztiahne krídla a uletí. 17 Tvoje posádky sú ako kobylky, tvoji velitelia ako mračná chrústov, ktoré zaľahnú za ploty za studených dní, ale keď slnko zasvieti, odletia a nik nevie kam.

Pohrebný nárek

18 Tvoji pastieri spia, asýrsky kráľ, tvoji predáci driemu! Tvoj ľud sa rozpŕchol po horách a nik ho nemôže pozbierať.
19 Niet lieku na tvoje zranenie, tvoja rana je smrteľná! Všetci, ktorí počuli o tvojom osude, tlieskajú rukami od radosti. Veď na koho nedoľahla tvoja ustavičná zloba?