2. kapitola
1Pozri, na vrchoch kroky posla blahozvesti, ktorý oznamuje: "Pokoj." Júda, sväť svoje sviatky, plň svoje sľuby, lebo zlí ľudia sa už nikdy nepreženú cez teba, sú celkom zničení.Útok
2Ničiteľ tiahne proti tebe. Postav stráže na hradbách, pozoruj cesty, priprav sa do boja, pozbieraj všetky sily! 3(Ale Jahve obnoví Jakubovu vinicu ako vinicu Izraelovu. Lebo ničitelia ich spustošili, výhonky im dolámali.) 4Štít jeho junákov sa červenie, bojovníci sú oblečení v šarláte; sťa oheň lesknú sa železné vozy, zriadené v útočné rady, kopije sa blyštia. 5Vozy obrancov sa rútia ulicami mesta, rachotia po námestiach, vyzerajú ako fakle, mihajú sa ako blesky. 6Zvolávajú svojich udatných borcov, utekajú ozlomkrk, ponáhľajú sa k hradbám, no už je postavený útočný kryt. 7Otvárajú riečne úpusty a kráľovský palác sa trasie úžasom. 8Vzali bohyňu Krásu a odviezli do zajatia, jej služobnice plačú ako vzdychajúce holubice a bijú sa v prsia. 9Ninive je ako vodná nádrž, z ktorej vody unikajú. "Stojte! Stojte!" No nikto sa neobzrie. 10"Rabujte striebro! Rabujte zlato!" Niet konca pokladom; hŕby drahocenných vecí! 11Spúšť, pustošenie, ničenie! Srdcia skľúčené, kolená podlomené, všetky bedrá rozochvené, bledosť na všetkých tvárach.Výrok nad asýrskym levom
12Kde je brloh levov? Kde jaskyňa levíčat? Keď lev vychádzal, levica zostávala tam i levíčatá, a nik ich nerušil. 13Lev trhal pre svoje mláďatá, hrdúsil pre svoje levice, korisťou plnil svoje pelechy, svoje brlohy úlovkom. 14Pozri! Ja som proti tebe! Výrok Jahveho nebeských vojsk. Tvoje bojové vozy obrátim na dym, meč pohltí tvoje levíčatá. Urobím koniec tvojmu koristeniu na zemi, nebude už čuť hlas tvojich poslov.