9. kapitola
Modlitba o múdrosť
1 "Bože našich otcov a milosrdný Pane, ktorý si svojím slovom utvoril vesmír, 2 svojou múdrosťou utvoril si človeka, aby vládol nad tvormi, čo vyšli z tvojich rúk, 3 aby bol svätým a spravodlivým správcom sveta a vysluhoval právo s úprimným srdcom, 4 daj mi múdrosť, ktorá je s tebou pri riadení sveta a neodopri mi miesto medzi svojimi synmi! 5 Lebo ja som tvoj sluha, syn tvojej slúžky, krehký človek, čo žije len krátko, neschopný chápať pravdu a zákony. 6 Aj keby bol niekto z ľudí dokonalý, ak mu chýba múdrosť, ktorá pochádza od teba, nebude znamenať nič. 7 Ty si ma vyvolil, aby som vládol tvojmu ľudu, aby som velil tvojim synom a tvojim dcéram. 8 Ty si mi rozkázal postaviť chrám na tvojej svätej hore a oltár v meste, v ktorom si rozložil svoj stan, obraz svätého Stanu, ktorý si pripravil od počiatku. 9 U teba je múdrosť, ktorá pozná tvoje diela a ktorá bola prítomná, keď si tvoril svet, ona vie, čo je milé tvojim očiam, čo sa zhoduje s tvojimi prikázaniami. 10 Pošli ju zo svätých nebies, zošli ju z tvojho trónu Slávy, aby ma sprevádzala a pomáhala mi v práci, aby som sa naučil, čo sa ti páči! 11 Lebo ona vie všetko a všetkému rozumie, rozvážne ma povedie v každom počínaní a obklopí ma svojou slávou. 12 Tak ti budú moje diela príjemné. Budem spravodlivo vládnuť tvojmu ľudu a budem hodný trónu svojho otca. 13 Naozaj, ktorý človek môže poznať Božie zámery? Kto môže chápať Božiu vôľu? 14 Rozmýšľanie smrteľníkov je slabé a naše plány môžu zlyhať. 15 Lebo porušiteľné telo zaťažuje dušu, toto telo z hliny utláča ducha plného myšlienok. 16 My ledva hádame, čo je tu na zemi. Len ťažko nachádzame, čo je na dosah ruky. Kto by teda vyskúmal, čo je na nebi? 17 A kto by poznal tvoju vôľu, keby si sám nebol dal múdrosť a nebol poslal zhora svojho svätého Ducha? 18 Len takto sa narovnali cesty ľudí na zemi a takto sa ľudia dozvedeli, čo sa ti páči. Teda tvoja múdrosť ich zachránila."