Predchádzajúca kapitola

5. kapitola

1 Vtedy si spravodlivý zastane plný istoty pred tými, ktorí ho utláčali a pre jeho utrpenie mali iba posmech. 2 Keď ho uzrú, zachváti ich hrozný strach, užasnú, keď jeho uvidia zachráneného napriek všetkému, čo oni čakali. 3 Plní výčitiek vzdychajúc v duševných úzkostiach budú si hovoriť navzájom: 4 "Či to nie je ten človek, ktorého kedysi mali sme na posmech, ktorého sme zahŕňali potupou? My blázni! Jeho život zvali sme bláznovstvom, jeho smrť nečestnou. 5 Akože teda bol pripočítaný medzi Božích synov? Ako sa stal účastným údelu svätých? 6 Áno, my sme blúdili mimo cesty pravdy. Nám nesvietilo svetlo spravodlivosti. Nad nami nevyšlo slnko. 7 Vyžili sme sa na cestách záhuby a zla; neschodnými púšťami sme prešli. Nepoznali sme veru Božiu cestu! 8 Načo nám bola naša pýcha? Načo bohatstvo a veľké chvastúnstvo? 9 Veď všetko uletelo ako tieň, zapadlo ako letmý chýr, 10 ako loď, čo brázdi rozvlnené vody a nemožno objaviť stopy po jej ceste, ani brázdy po jej trupe na vodách. 11 Alebo ako keď vtáča preletí vzduchom a nemožno objaviť znak jeho letu. Rozráža riedky vzduch, bičuje ho svojím perím, pretína s prudkým hvizdotom. Razí si v ňom cestu údermi krídel a napokon po prelete niet ani náznaku. 12 Alebo ešte, ako šíp strelený do cieľa: rozrazený vzduch sa ihneď zrazí dovedna, takže nevidno cestu, ktorou šiel. 13 Tak aj my, sotva sme sa narodili, už sme prestali byť a nezanechali sme po sebe ani stopu čnosti. Strávila nás naša skazenosť." 14 Áno, nádej bezbožníka je sťa pleva unášaná vetríkom, ako ľahká pena povíchricou hnaná. Rozplynie sa ako dym vo vetre, zotrie sa ako spomienka na hosťa jedného dňa.

Slávny údel spravodlivých a trest bezbožných

15 Ale spravodliví žijú naveky. V Božích rukách čaká ich odmena. O nich sa postará Najvyšší.
16 Preto aj dostanú z Božej ruky kráľovskú korunu slávy a diadém krásy. On si ich zacloní pravicou a svojím ramenom ochráni. 17 Od hlavy po päty sa vyzbrojí horlivým zápalom. Celé tvorstvo použije ako zbraň proti svojim nepriateľom. 18 Ako pancier odeje si spravodlivosť, ako prilbu neúprosný súd, 19 vezme si svätosť ako nepreniknuteľný štít 20 a svoj neúprosný hnev naostrí si ako meč, a tak celý vesmír pôjde s ním do boja proti jeho šialeným nepriateľom. 21 Šípy jeho bleskov zaletia presne do terča, ako z napnutého luku mrakov zasiahnu cieľ, 22 mocné praky jeho hnevu budú strieľať zúrivý ľadovec. Rozvodnené rieky ich neúprosne zmyjú do mora a morské prívaly budú zúriť nad nimi; 23 preveľká búrka sa zdvihne proti nim a rozpráši ich ako povíchrica plevy. Tak hriech obráti v púšť celú zem a zločinnosť povyvracia panovnícke tróny.