Predchádzajúca kapitola

4. kapitola

1Lepšie je nemať deti, ale mať čnosť, lebo čnosť, žijúca v pamäti ľudí, je akýsi druh nesmrteľnosti: získava uznanie u Boha i u ľudí. 2Príklad spravodlivého nasledujú, dokiaľ žije s nimi, a keď odišiel, želejú jeho stratu. Čnosť víťazne kráča všetkými vekmi, ovenčená víťazstvom vo vznešenej súťaži o ceny. 3Ale hojné potomstvo bezbožných bude nanič. Nečisté výhonky nepustia hlboké korene a nezaložia si pevný podklad. 4Aj keby sa ono načas rozkonárilo, je bez opory v pôde, vietor ho vykýva a divoké búrky vyvrátia z koreňa. 5Zlomia sa vetvy ešte za mlada, ich ovocie nebude na nijaký úžitok, na jedenie príliš zelené, nesúce na nič. 6Deti zrodené z hriešneho spojenia na ich súde dosvedčia skazenosť rodičov.

Predčasná smrť spravodlivého

7Spravodlivý dôjde šťastia, hoci by zomrel predčasne.
8Ctihodnou starobou nie je vek mnohých dní, nemeria sa veru počtom rokov. 9Múdrosť je človeku sťa biely vlas, život bez úhony sťa vek pokročilý. 10Bol raz taký človek, ktorý sa páčil Bohu a Boh ho miloval a vzal ho zaživa spomedzi hriešnych ľudí. 11Vzatý bol prv, než by zloba ľudí pomiatla jeho zmýšľanie a klam zviedol z cesty jeho dušu, 12pretože čaro zla zakalí dobro a víry žiadostí pomätú dušu nevinnú. 13Stal sa dokonalým v krátkom čase, a takto dosiahol plný vek. 14Jeho duša bola milá Bohu, preto ho odvolal narýchlo z prostredia skazy. Davy to vidia, lenže nič nechápu, ani im nepríde na myseľ, 15že tu Boží vyvolení nájdu priazeň i lásku, záštitu jeho svätí. 16Spravodlivý, keď umiera, súdi život zlých a mladosť, čo sa v krátkom čase dožila plnosti, odsudzuje starobu zlých, čo nemá konca. 17Davy vidia len koniec múdreho, ale to nevedia, čo Boh preňho chystá, ani to, prečo ho Boh vzal do bezpečia. 18Hľadia a pohŕdajú ním. Lenže Boh ich privedie na posmech. 19Čoskoro budú mŕtvolami bez cti, predmetom posmechu naveky medzi mŕtvymi. Boh ich strmhlav pozráža, že sa ani neozvú, vytrhne ich zo základov. Budú celkom spustošení, mukám napospas, zanikne aj ich pamiatka.

Spravodliví a zlí na súde

20Plní hrôzy sa dostavia na účtovanie z hriechov. Ich vlastné zločiny budú svedčiť proti nim.