19. kapitola
Siedma antitéza: Červené more
1Ale na bezbožníkov dopadal až do konca neľútostný hnev, lebo Boh vedel vopred, čo urobia, 2že po dovolení odísť, ba po naliehaní na skorý odchod jeho ľudu zmenia svoju mienku a budú ich prenasledovať. 3Naozaj, ešte boli zachvátení žiaľom a nariekali nad hrobmi svojich mŕtvych, keď im napadol ich nerozumný plán. Dali sa prenasledovať ako zbehov tých, ktorých úpenlivo poslali preč. 4Spravodlivý osud ich hnal do tejto krajnosti a dal im zabudnúť na minulosť. Tak pridali ku všetkým svojim súženiam utrpenie, ktoré ešte chýbalo, 5a zatiaľ čo tvoj ľud prechádzal zázračnou cestou, oni našli nezvyklú smrť. 6Všetko tvorstvo so svojimi živlami poslúchalo tvoje rozkazy a obnovilo sa v pôvodnej podstate, aby zachovalo tvoje deti od všetkého zla. 7Objaví sa oblak a zakrýva tábor svojím tieňom. Pevná zem sa vynára tam, kde bola voda. Červené more sa stáva voľným priechodom, príval vôd zelenajúcou sa rovinou. 8A celý tvoj národ ňou prešiel pod ochranou tvojej ruky, udivený neslýchanými zázrakmi. 9Boli ako kone na pastvinách, ako poskakujúce baránky, keď oslavovali teba, Bože, ktorý si ich zachránil. 10Rozpomínali sa na život v cudzej krajine, ako zem namiesto dobytka rodila komáre, rieka namiesto rýb chrlila množstvo žiab. 11Neskôr videli ešte nový spôsob zrodu vtákov, keď hnaní chtivosťou žiadali si jemné jedlá, 12a jarabice vystúpili z mora, aby ich uspokojili.Egypt hriešnejší ako Sodoma
13Ale na hriešnikov dopadli tresty ohlásené divokým hromobitím. Egypťania celkom spravodlivo trpeli za vlastné zločiny, lebo prejavovali veľkú nenávisť voči cudzincom. 14Sodomčania neprijali neznámych, keď k nim prichádzali, Egypťania však zotročili hosťov, ktorí im urobili dobre. 15Naviac tamtí odprvoti ukázali nepriateľstvo voči cudzincom, za to sa im dostane trestu! 16Egypťania naopak prijali tvoj ľud slávnostne a potom, keď im priznali všetky práva, preťažili ich hroznými nútenými prácami. 17Preto ich stihla slepota ako tých prvých pri Lotovej bráne, kde boli zahalení hlbokou tmou, a každý hmatal po vchode do svojich dverí.Nová harmónia
18Prvky si tak vymieňali medzi sebou svoje vlastnosti, ako tóny na strunovom nástroji menia melódiu, hoci zvučať neprestanú. Jasne to vyplýva z pohľadu na to, čo sa prihodilo: 19zemské zvieratá stali sa vodnými a tie, čo plávajú, sa pohybovali po súši. 20Oheň zosilňoval svoju pálčivosť vo vode a voda zabúdala na svoju hasivú silu. 21Naopak, plamene šetrili telá zvierat inak veľmi krehkých, čo do nich vnikali a neroztápali ani ten božský pokrm podobný inovati, čo sa tak ľahko roztápa.Záver
22Hej! Všemožne si, Bože, zvelebil a oslávil svoj ľud. Nepohrdol si ním. Pomáhal si mu vždy a všade!