18. kapitola
1Tvojim svätým však svietilo veľké svetlo. Egypťania počuli ich hlas, ale nevideli ich postavy a vyhlasovali ich za šťastných, že nemuseli trpieť ako oni. 2Ďakovali im, že nezúrili za to, čo pretrpeli, a odprosovali ich za svoje nepriateľské správanie. 3Namiesto tmy svojim si dal ohnivý stĺp, aby im bol vodcom na neznámej ceste a slnkom, ktoré ich nepálilo pri slávnom sťahovaní. 4Vskutku, Egypťania si zaslúžili, aby boli zbavení svetla a stali sa zajatcami tmy, lebo držali v zajatí tvoje deti, ktoré mali odovzdať svetu neporušiteľné svetlo Zákona.Šiesta antitéza: tragická noc a noc vyslobodenia
5Egypťania sa rozhodli pobiť malé deti svätých, ale keď jedno dieťa bolo vyložené a zachránené, za trest si im odňal veľmi mnoho detí, ktoré si nechal zahynúť všetky spolu v búrlivých vodách. 6Táto noc bola našim otcom oznámená vopred, aby sa vzpružili radostnou odvahou vidiac, na akú prísahu sa spoliehali. 7Tvoj ľud čakal zároveň záchranu spravodlivých a záhubu svojich nepriateľov, 8lebo čím si trestal našich odporcov, tým si nás oslávil, keď si nás povolal k sebe. 9Teda nábožné deti dobrých otcov priniesli v tajnosti obetu a jednomyseľne sľúbili, že budú zachovávať Boží zákon, že budú znášať rovnako dobrý i zlý údel, a zároveň na poďakovanie zaspievali sväté piesne otcov. 10Ozvenou im zaznievalo zmätené bedákanie ich nepriateľov, sprevádzané žalostnými výkrikmi plaču nad mŕtvymi deťmi. 11Ten istý trest stihol otroka i pána, človek z ľudu trpel takisto ako kráľ. 12Všetci rovnako mali mŕtvych bez počtu, stihnutých tou istou smrťou. Živí nestačili pochovávať, lebo vo chvíli bol zničený výkvet ich rodu. 13Tak tí, čo nechceli veriť pre čarodejstvá, vyznali pri strate svojich prvorodených, že tvoj ľud má za otca samého Boha. 14Kým všetko objímalo pokojné ticho a noc došla do stredu svojej rýchlej cesty, 15tvoje všemocné Slovo znieslo sa z výšin nebies, z kráľovského trónu a vrhlo sa ako neľútostný bojovník doprostred zeme, odsúdenej na záhubu, nesúc tvoj neodvolateľný rozkaz sťa ostrý meč. 16Zastalo a smrťou naplnilo svet. Dotýkalo sa neba a stálo na zemi. 17Vtedy Egypťanov rozrušili sny a strašné videnia, nečakaná hrôza ich zachvátila. 18Polomŕtvi, pohádzaní sem-tam po zemi, vyhlasovali príčinu svojej smrti, 19lebo sny, ktoré ich rozrušili, ich na to vopred upozornili, aby nezahynuli bez vedomia príčiny, prečo sú trestaní.Hrozba, že budú vyhubení na púšti
20Predsa skúška smrti stihla aj spravodlivých, keď veľa z nich bolo zasiahnutých na púšti. Ale hnev netrval dlho. 21Čoskoro sa ich ujal bezúhonný človek, ozbrojený zbraňami svojho úradu – modlitbou a zmiernym kadidlom –čelil Božiemu hnevu a urobil koniec pohrome ukážuc tým, že je naozaj tvojím sluhom. 22Zdolal pohromu, ale nie telesnou silou ani silou zbraní, ale slovom upokojil trestajúceho pripomenúc mu zmluvy, pod prísahou dané našim otcom. 23Keď mŕtvi už krížom-krážom ležali, postavil sa uprostred, odvrátil Boží hnev a zamedzil mu cestu k živým. 24Lebo na jeho dlhom šate bol celý vesmír, slávne mená Otcov boli vyryté na štyroch radoch drahých kameňov a na diadéme na jeho hlave Božia veleba. 25Pred týmto záhubca ustúpil, lebo sa naľakal, stačilo mu, že okúsili jeho hnev.