14. kapitola
1Človek zasa, čo sa vydáva na more, čo sa chystá preplávať búrlivé vlny, prosí drevo ešte krehkejšie ako loď, čo ho ponesie. 2Túžba po zisku vymyslela loď a zostrojila ju remeselníkova múdrosť, 3ale vedie ju tvoja Prozreteľnosť, Otče, lebo ty si jej otvoril cestu na mori a na vlnách pripravil bezpečný chodník. 4Tak si ukázal, že môžeš ochrániť od všetkého, takže sa aj neskúsení môžu na nej plaviť. 5Nechceš, aby diela tvojej múdrosti ležali ladom, preto sa ľudia odvážia zveriť svoje životy nepatrnému drevu, prekrižujú vlny na krehkej loďke a šťastne sa priplavia do prístavu. 6Naozaj aj na počiatku, keď hynuli pyšní obri, nádej sveta utiekla na krehkú loďku a vedená tvojou rukou zanechala svetu zárodok nového pokolenia. 7Lebo požehnanie spočíva na výrobku z dreva, skrze ktorý prišla spravodlivosť. 8Ale prekliata je modla spravená ľudskými rukami a takisto i jej pôvodca! On za to, že ju urobil, a tá porušiteľná vec preto, lebo ju volajú bohom. 9Hej, Boh má rovnako v nenávisti bezbožného i plod jeho bezbožnosti. 10Výtvor i tvorcu, obidvoch zastihne trest. 11Tak príde súd aj na modly pohanov, lebo, hoci sú časťou Božieho stvorenia, boli obrátené na čosi ohavné: na zvádzanie ľudí, na osídla pre nohy hlupákov.Pôvod kultu modiel
12Vynájdenie modiel je koreň nemravnosti, sú vynálezom, ktorý nakazil ľudský život. 13Na počiatku ich nebolo a nebudú navždy. 14Poverčivosť ich uviedla na svet, a preto im je určený náhly koniec. 15Akýsi otec, zmorený predčasným žiaľom nad dieťaťom náhle mu odňatým, dal si postaviť obraz svojho dieťaťa a začal si uctievať ako boha toho, čo včera bol iba mŕtvy človek, a svojim podriadeným určil zasväcujúce obrady a obety. 16Potom sa tento bezbožný zvyk užívaním zakorenil a zachovával ako zákon. Alebo zasa vyryté podoby dostávajú božskú poctu na rozkaz despotických kráľov. 17Keď ľudia nemohli prejaviť úctu takému kráľovi zoči-voči, urobili si podobu jeho vzdialenej tváre, vytvorili viditeľný obraz toho kráľa, ktorého si chceli uctiť, dychtiac zaliečať sa vzdialenému kráľovi, akoby bol prítomný. 18Potom sa tento kult rozširuje, lebo aj tých, ktorí kráľa osobne nepoznajú, pobáda umelcova ctižiadosť. 19Zrejme v túžbe zapáčiť sa vladárovi umelec zručne pretvoril jeho podobu na ideálny obraz 20a dav, uchvátený čarom umeleckého diela, predmetom božského kultu urobil toho, ktorého si nedávno ctil ako človeka. 21Tak sa to stalo pascou pre živých ľudí: ničení nešťastím alebo nešťastnými vladármi ľudia dali kameňu alebo drevu meno, ktoré nikto nesmie nosiť.Následky kultu modiel
22Okrem toho nebolo im dosť, že majú taký mylný názor o Bohu, ale kým žijú v stálej vojne pre svoju nevedomosť, takému strašnému zlu ešte dávajú meno mier! 23Vykonávajú rituálne vraždy detí, tajnými mystériami a besnými orgiami výstredných kultov: 24zanechali čistotu života a manželstva; jeden zákerne zabíja druhého alebo ho zarmucuje cudzoložstvom. 25Všade je všetko zmotané dovedna: krvavé vraždy, krádeže a podvody, podplácanie, vierolomnosť, nepokoje, krivé prísahy, 26výsmech čestných ľudí, zabúdanie na dobrodenia, poškvrňovanie duší, pohlavná zvrhlosť, rozbité manželstvá, cudzoložstvo a zhýralosť. 27Lebo uctievanie modiel, ktorých mená nehodno spomínať, je začiatok, príčina a dôsledok všetkého zla. 28Buď sa ľudia oddávajú zábavám až do nemoty, alebo vynášajú veštby, ktoré sú číre lži, alebo vedú život v nespravodlivosti, alebo ľahkovážne krivo prisahajú. 29Falošne prisahajú na svojich bohov a myslia si, že sa im nič nestane, lebo modly, ktorých sa dovolávajú, sú neživé. 30Ale spravodlivý trest ich stihne za tento dvojaký zločin: že zle zmýšľali o Bohu a upínali sa k modlám a že vedome krivo prisahali na potupu všetkého, čo je sväté. 31Lebo priestupky nespravodlivých nestíha moc tých, na ktorých sa prisahá, ale trest, čo vždy stíha hriešnikov za ich hriechy.