Predchádzajúca kapitola

14. kapitola

1 Človek zasa, čo sa vydáva na more, čo sa chystá preplávať búrlivé vlny, prosí drevo ešte krehkejšie ako loď, čo ho ponesie. 2 Túžba po zisku vymyslela loď a zostrojila ju remeselníkova múdrosť, 3 ale vedie ju tvoja Prozreteľnosť, Otče, lebo ty si jej otvoril cestu na mori a na vlnách pripravil bezpečný chodník. 4 Tak si ukázal, že môžeš ochrániť od všetkého, takže sa aj neskúsení môžu na nej plaviť. 5 Nechceš, aby diela tvojej múdrosti ležali ladom, preto sa ľudia odvážia zveriť svoje životy nepatrnému drevu, prekrižujú vlny na krehkej loďke a šťastne sa priplavia do prístavu. 6 Naozaj aj na počiatku, keď hynuli pyšní obri, nádej sveta utiekla na krehkú loďku a vedená tvojou rukou zanechala svetu zárodok nového pokolenia. 7 Lebo požehnanie spočíva na výrobku z dreva, skrze ktorý prišla spravodlivosť. 8 Ale prekliata je modla spravená ľudskými rukami a takisto i jej pôvodca! On za to, že ju urobil, a tá porušiteľná vec preto, lebo ju volajú bohom. 9 Hej, Boh má rovnako v nenávisti bezbožného i plod jeho bezbožnosti. 10 Výtvor i tvorcu, obidvoch zastihne trest. 11 Tak príde súd aj na modly pohanov, lebo, hoci sú časťou Božieho stvorenia, boli obrátené na čosi ohavné: na zvádzanie ľudí, na osídla pre nohy hlupákov.

Pôvod kultu modiel

12 Vynájdenie modiel je koreň nemravnosti, sú vynálezom, ktorý nakazil ľudský život.
13 Na počiatku ich nebolo a nebudú navždy. 14 Poverčivosť ich uviedla na svet, a preto im je určený náhly koniec. 15 Akýsi otec, zmorený predčasným žiaľom nad dieťaťom náhle mu odňatým, dal si postaviť obraz svojho dieťaťa a začal si uctievať ako boha toho, čo včera bol iba mŕtvy človek, a svojim podriadeným určil zasväcujúce obrady a obety. 16 Potom sa tento bezbožný zvyk užívaním zakorenil a zachovával ako zákon. Alebo zasa vyryté podoby dostávajú božskú poctu na rozkaz despotických kráľov. 17 Keď ľudia nemohli prejaviť úctu takému kráľovi zoči-voči, urobili si podobu jeho vzdialenej tváre, vytvorili viditeľný obraz toho kráľa, ktorého si chceli uctiť, dychtiac zaliečať sa vzdialenému kráľovi, akoby bol prítomný. 18 Potom sa tento kult rozširuje, lebo aj tých, ktorí kráľa osobne nepoznajú, pobáda umelcova ctižiadosť. 19 Zrejme v túžbe zapáčiť sa vladárovi umelec zručne pretvoril jeho podobu na ideálny obraz 20 a dav, uchvátený čarom umeleckého diela, predmetom božského kultu urobil toho, ktorého si nedávno ctil ako človeka. 21 Tak sa to stalo pascou pre živých ľudí: ničení nešťastím alebo nešťastnými vladármi ľudia dali kameňu alebo drevu meno, ktoré nikto nesmie nosiť.

Následky kultu modiel

22 Okrem toho nebolo im dosť, že majú taký mylný názor o Bohu, ale kým žijú v stálej vojne pre svoju nevedomosť, takému strašnému zlu ešte dávajú meno mier!
23 Vykonávajú rituálne vraždy detí, tajnými mystériami a besnými orgiami výstredných kultov: 24 zanechali čistotu života a manželstva; jeden zákerne zabíja druhého alebo ho zarmucuje cudzoložstvom. 25 Všade je všetko zmotané dovedna: krvavé vraždy, krádeže a podvody, podplácanie, vierolomnosť, nepokoje, krivé prísahy, 26 výsmech čestných ľudí, zabúdanie na dobrodenia, poškvrňovanie duší, pohlavná zvrhlosť, rozbité manželstvá, cudzoložstvo a zhýralosť. 27 Lebo uctievanie modiel, ktorých mená nehodno spomínať, je začiatok, príčina a dôsledok všetkého zla. 28 Buď sa ľudia oddávajú zábavám až do nemoty, alebo vynášajú veštby, ktoré sú číre lži, alebo vedú život v nespravodlivosti, alebo ľahkovážne krivo prisahajú. 29 Falošne prisahajú na svojich bohov a myslia si, že sa im nič nestane, lebo modly, ktorých sa dovolávajú, sú neživé. 30 Ale spravodlivý trest ich stihne za tento dvojaký zločin: že zle zmýšľali o Bohu a upínali sa k modlám a že vedome krivo prisahali na potupu všetkého, čo je sväté. 31 Lebo priestupky nespravodlivých nestíha moc tých, na ktorých sa prisahá, ale trest, čo vždy stíha hriešnikov za ich hriechy.