13. kapitola
Súd nad modloslužbou. Zbožštenie prírody
1Akí hlúpi od narodenia boli všetci ľudia, ktorí žili v nevedomosti o Bohu a zo všetkých dobrých vecí pred svojimi očami nevedeli poznať toho, ktorý skutočne je, nevedeli rozoznať Tvorcu, hoci pozorovali jeho diela! 2Ale práve oheň, vietor, letmý vzduch, hviezdnu oblohu, dravé vody alebo nebeské svetlá pokladali za bohov, čo riadia svet! 3Keď už očarení ich krásou videli v nich bohov, mali vedieť, o koľko vyšší je Pán toho všetkého; lebo ten, ktorý ich stvoril, je sám zdrojom všetkej krásy. 4Ak sa to stalo preto, že ich úžasom naplnila ich sila a činnosť, mali z toho súdiť, o čo je mocnejší Ten, ktorý ich utvoril. 5Lebo veľkoleposť a krása stvorení dávajú nám primeranú predstavu o ich Pôvodcovi. 6Ale títo si zaslúžia len ľahkú výčitku, lebo zrejme skutočne len preto blúdia, že hľadajú Boha a chcú ho nájsť. 7Žijú medzi jeho dielami a usilujú sa preniknúť do nich, ale také krásne je to, čo vidia, že sa dajú zaviesť zdaním. 8Lenže ani im sa to nemôže odpustiť. 9Ak boli schopní získať toľkú vedu, že mohli skúmať celý vesmír, ako to, že skôr neobjavili jeho Pána!Uctievanie modiel
10Ale celkom upadli tí, ktorí svoju nádej vkladajú do mŕtvych predmetov, čo bohmi nazývajú výrobky rúk: zlato a striebro, umelecky spracované v podoby zvierat alebo bezcenný kameň, dielo ruky z dávnych čias. 11Dajme tomu, že zručný rezbár spíli riadny strom, obratne z neho olúpe celú kôru, potom z neho pekne vypracuje predmet potrebný pre život. 12Triesky, čo zostali po jeho robote, upotrebí na prípravu jedla, aby si zahnal hlad. 13Zostane mu odpad, nehodný na nič, pokrivené drevo, celé prerastené hrčami. Vezme ho, stružliká vo voľných hodinách a s majstrovskou obratnosťou dáva mu ľudskú podobu 14alebo z neho urobí nejaké ošklivé zvieratko. Natrie ho farbičkou, povrch zafarbí telovou farbou, náterom pozakrýva všetky kazy. 15Potom pre svoj výtvor nájde príbytok hodný svojho diela, pristaví ho do múrika a prikuje železným klinom. 16Tak sa postará, aby to nespadlo, lebo dobre vie, že si samo nemôže pomôcť; je to iba soška a potrebuje pomoc! 17A predsa, ak chce prosiť pomoc pre svoj majetok, pre svoje manželstvo, pre svoje deti, nehanbí sa osloviť tento neživý predmet. Za svoje zdravie vzýva to, čo je bezcenné, 18za svoj život uprosuje mŕtvu vec. O pomoc modliká bezmocnosť samu, za šťastnú cestu to, čo nemôže ani nohami hnúť. 19Pre svoje zárobky a podujatia, úspech prác svojich rúk prosí silu od toho, čo nemá ani trocha sily vo svojich rukách.