22. kapitola
Podobenstvo o svadobnej hostine
1 Ježiš im znovu hovoril v podobenstvách: 2 "Nebeské kráľovstvo sa podobá kráľovi, ktorý vystrojil svadbu svojmu synovi. 3 Poslal svojich sluhov, aby zavolali pozvaných na svadbu. Ale tí nechceli prísť. 4 Znova poslal iných sluhov s odkazom: ‚Povedzte pozvaným: Hľa, hostinu som už prichystal, voly a kŕmny dobytok sú pozabíjané a všetko je pripravené. Poďte na svadbu!‘ 5 Ale oni na to nedbali a odišli: jeden na svoje pole, iný za svojím obchodom. 6 Ostatní jeho sluhov pochytali, potupili a zabili. 7 Kráľ sa rozhneval, poslal svoje vojská, vrahov pobil a ich mesto podpálil. 8 Potom povedal svojim sluhom: ‚Svadba je pripravená, ale pozvaní jej neboli hodní. 9 Choďte preto na rázcestia a všetkých, ktorých nájdete, zavolajte na svadbu.‘ 10 Sluhovia vyšli na cesty a zhromaždili všetkých, ktorých našli, zlých i dobrých. A svadobná sieň sa naplnila hosťami. 11 Keď kráľ vošiel pozrieť si hostí, zbadal tam človeka, ktorý nebol oblečený do svadobného odevu. 12 Povedal mu: ‚Priateľu, ako si sem mohol vojsť bez svadobného odevu?‘ On onemel. 13 Tu kráľ povedal sluhom: ‚Zviažte mu nohy i ruky a vyhoďte ho von do tmy. Tam bude plač a škrípanie zubami. 14 Lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených.‘" Daň cisárovi
15 Vtedy farizeji odišli a radili sa, ako by ho podchytili v reči. 16 Poslali k nemu svojich učeníkov a herodiánov so slovami: "Učiteľ, vieme, že vždy vravíš pravdu a podľa pravdy učíš spôsobu života, ktorý Boh požaduje. Neberieš ohľad na nikoho, lebo nehľadíš na osobu človeka. 17 Povedz nám teda, čo si myslíš: Slobodno platiť cisárovi daň, či nie?" 18 Ale Ježiš poznal ich zlomyseľnosť a povedal: "Čo ma pokúšate, pokrytci! 19 Ukážte mi daňový peniaz!" Oni mu podali denár. 20 Spýtal sa ich: "Čí je tento obraz a nápis?" 21 Odpovedali mu: "Cisárov." Tu im povedal: "Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu." 22 Keď to počuli, zadivili sa, nechali ho a odišli. Zmŕtvychvstanie
23 V ten deň prišli k nemu saduceji, ktorí tvrdia, že niet zmŕtvychvstania, a pýtali sa ho: 24 "Učiteľ, Mojžiš povedal, že ak niekto zomrie a nemal deti, jeho brat si má vziať jeho manželku a splodiť svojmu bratovi potomka. 25 Bolo u nás sedem bratov. Prvý sa oženil a zomrel. A pretože nemal potomka, zanechal svoju ženu svojmu bratovi. 26 Takisto aj druhý, potom tretí až po siedmeho. 27 Napokon po všetkých zomrela aj žena. 28 Nuž ktorému zo siedmich bude manželkou pri vzkriesení? Veď ju mali všetci." 29 Ježiš im povedal: "Mýlite sa, lebo nepoznáte Písmo ani Božiu moc. 30 Po vzkriesení sa ľudia neženia ani nevydávajú, ale sú ako anjeli v nebi. 31 O vzkriesení z mŕtvych ste nečítali, čo vám povedal Boh, keď povedal: 32 Ja som Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba? A on nie je Bohom mŕtvych, ale živých." 33 Keď to počuli zástupy, žasli nad jeho učením. Najväčšie prikázanie
34 Keď sa farizeji dopočuli, že umlčal saducejov, zišli sa 35 a jeden z nich, učiteľ Zákona, sa ho opýtal, aby ho pokúšal: 36 "Učiteľ, ktoré prikázanie v Zákone je najväčšie?" 37 On mu povedal: "Miluj Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! 38 To je najväčšie a prvé prikázanie. 39 Druhé je mu podobné: Miluj svojho blížneho ako seba samého! 40 Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i Proroci." Kristus, Dávidov syn a Pán
41 Keď boli farizeji zhromaždení, Ježiš sa ich opýtal: 42 "Čo si myslíte o Mesiášovi? Čí syn je?" Odpovedali mu: "Dávidov." 43 Povedal im: "Akože ho potom Dávid v Duchu volá Pánom, keď hovorí: 44 Pán povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, kým ti nepoložím tvojich nepriateľov pod nohy? 45 Ak ho teda Dávid volá Pánom, ako môže byť jeho synom?" 46 A nik mu nevedel odpovedať ani slovo. Ani sa ho od toho dňa už nik neodvážil vypytovať.