9. kapitola
1 A povedal im: "Veru, hovorím vám: Niektorí z tých, čo tu stoja, neokúsia smrť, kým neuvidia Božie kráľovstvo prichádzať s mocou." Premenenie
2 O šesť dní Ježiš vzal so sebou Petra, Jakuba, Jána a vyviedol ich samých na vysoký vrch do samoty. Tam sa pred nimi premenil. 3 Jeho odev zažiaril a bol taký biely, že by ho tak nevybielil nijaký bielič na svete. 4 Zjavil sa im Eliáš s Mojžišom a rozprávali sa s Ježišom. 5 Vtedy Peter povedal Ježišovi: "Rabbi, dobre je nám tu. Urobme tu tri stany: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi." 6 Lebo nevedel, čo povedať, takí boli preľaknutí. 7 Vtedy sa utvoril oblak a zahalil ich. Z oblaku zaznel hlas: "Toto je môj milovaný Syn, počúvajte ho!" 8 Keď sa nato rozhliadli okolo, nevideli pri sebe nikoho, iba samého Ježiša. Otázka o Eliášovi
9 Keď zostupovali z vrchu, prikázal im, aby o tom, čo videli, nikomu nehovorili, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych. 10 Oni si toto slovo zapamätali a jeden druhého sa vypytovali, čo znamená "vstať z mŕtvych". 11 A pýtali sa ho: "Prečo teda znalci Zákona hovoria, že najprv musí prísť Eliáš?" 12 On im povedal: "Áno, najprv príde Eliáš a obnoví všetko. Ale prečo je o Synovi človeka napísané, že bude veľa trpieť a že ním opovrhnú? 13 No hovorím vám, že aj Eliáš už prišiel a urobili s ním, čo chceli, ako je o ňom napísané." Posadnutý epileptik
14 Keď prišli k učeníkom, videli okolo nich veľký zástup ľudu a znalcov Zákona debatujúcich s nimi. 15 Všetok ľud, len čo zazrel Ježiša, užasol. Bežali k nemu a pozdravovali ho. 16 On sa ich opýtal: "O čom s nimi debatujete?" 17 Jeden zo zástupu mu odpovedal: "Učiteľ, priviedol som k tebe svojho syna, posadnutého nemým duchom. 18 Kdekoľvek ho schytí, hodí ho na zem, pení sa mu z úst, škrípe zubami a zostane strnulý. Povedal som tvojim učeníkom, aby ho vyhnali, ale nevládali." 19 Ježiš odpovedal: "Ó, neveriace pokolenie, dokiaľ mám byť s vami? Dokiaľ vás mám ešte trpieť? Priveďte ho ku mne!" 20 Priviedli ho k nemu. Len čo duch zbadal Ježiša, mocne zalomcoval chlapcom, ten sa zrútil na zem, zvíjal sa a išla mu pena. 21 Ježiš sa opýtal jeho otca: "Odkedy sa mu to stáva?" On odpovedal: "Od detstva. 22 A často ho vrhol do ohňa alebo do vody, aby ho zahubil. Ale ak môžeš, zľutuj sa nad nami a pomôž nám!" 23 Ježiš mu povedal: "Pokiaľ ide o to – ak môžeš – všetko je možné tomu, kto verí." 24 A chlapcov otec hneď vykríkol: "Verím. Pomôž mojej malej viere!" 25 Keď Ježiš videl, že sa zbieha zástup, pohrozil nečistému duchu: "Nemý a hluchý duch, ja ti rozkazujem: Vyjdi z neho a už nikdy do neho nevchádzaj!" 26 Ten skríkol, mocne ním zalomcoval a vyšiel. Chlapec zostal ako mŕtvy, takže mnohí vraveli: "Zomrel." 27 Ale Ježiš ho chytil za ruku, zdvihol ho a on vstal. 28 Keď potom vošiel do domu a boli sami, jeho učeníci sa ho pýtali: "Prečo sme ho nemohli vyhnať my?" 29 On im povedal: "Tento druh nemožno vyhnať ničím, iba modlitbou." Druhé oznámenie utrpenia
30 Odišli odtiaľ a prechádzali Galileou, ale Ježiš nechcel, aby o tom niekto vedel. 31 Lebo učil svojich učeníkov a hovoril im: "Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí a zabijú ho. Ale zabitý po troch dňoch vstane z mŕtvych." 32 Lenže oni nechápali toto slovo a spýtať sa ho báli. Kto je najväčší?
33 Tak prišli do Kafarnauma. A keď bol v dome, opýtal sa ich: "O čom ste sa rozprávali cestou?" 34 Ale oni mlčali, lebo cestou debatovali, kto z nich je najväčší. 35 Sadol si, povolal Dvanástich a povedal im: "Ak niekto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a sluha všetkých." 36 Potom vzal dieťa, postavil ho medzi nich, objal ho a povedal im: 37 "Kto prijme jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, neprijíma mňa, ale toho, ktorý ma poslal." Použitie mena Ježiš
38 Ján mu povedal: "Učiteľ, videli sme kohosi, ako v tvojom mene vyháňa zlých duchov. Bránili sme mu v tom, veď nechodí s nami." 39 Ale Ježiš im povedal: "Nebráňte mu: lebo nik, kto robí zázraky vzývajúc moje meno, nemôže hneď nato o mne hovoriť zle. 40 Kto nie je proti vám, je za vás. Dobročinná láska voči učeníkom
41 Ktokoľvek vám dá piť pohár vody, pretože ste Kristovi, veru, hovorím vám, nepríde o svoju odmenu. Pohoršenie
42 Ale pre toho, kto je príčinou pádu jedného z týchto maličkých, čo veria vo mňa, bolo by lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora. 43 Ak ťa zvádza na hriech tvoja ruka, odtni ju: lepšie ti s jednou rukou vojsť do života, než s obidvoma rukami ísť do pekla, do neuhasiteľného ohňa. 44 45 Ak ťa zvádza na hriech tvoja noha, odtni ju: lepšie ti je vojsť do života s jednou nohou, než s obidvoma nohami byť vrhnutý do pekla. 46 47 Ak ťa zvádza na hriech tvoje oko, vylúp ho: lepšie ti je vojsť do Božieho kráľovstva s jedným okom, ako s oboma očami byť vrhnutý do pekla, 48 kde ich červ neumiera a oheň nezhasína. 49 Lebo každý bude ohňom solený. 50 Soľ je dobrá, ale ak soľ stratí svoju slanosť, čím ju napravíte? Majte soľ v sebe a žite jeden s druhým v pokoji!"