7. kapitola
Rozhovor o tradíciách farizejov
1Zišli sa k nemu farizeji a niektorí učitelia Zákona, ktorí došli z Jeruzalema. 2Videli niektorých z jeho učeníkov jesť chlieb nečistými, to je neumytými rukami. 3Farizeji totiž a Židia vôbec držia sa obyčaje otcov a nejedia, kým si neumyjú ruky až po zápästie. 4A keď prídu z trhu, nejedia, kým sa nepokropia vodou. A zachovávajú ešte mnoho iných vecí, ktoré prevzali: umývanie pohárov, džbánov a medeníc. 5Farizeji a učitelia Zákona sa ho teda pýtali: "Prečo sa tvoji učeníci nedržia obyčají starších a jedia svoje jedlá poškvrnenými rukami?" 6On im povedal: "Dobre o vás pokrytcoch prorokoval Izaiáš, ako je napísané: Tento ľud ma uctieva iba perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa. 7Ich náuka je ľudský príkaz, len naučený zvyk. 8Božie prikázania opúšťate a držíte sa ľudských zvykov!" 9A hovoril ďalej: "Ako pekne viete obísť Božie prikázanie, aby ste zachovali svoje podanie! 10Mojžiš povedal: Cti svojho otca i matku a: Kto zlorečí otcovi alebo matke, musí zomrieť. 11Vy však hovoríte: Ak človek povie svojmu otcovi alebo svojej matke: Majetok, ktorým by som ti mal pomáhať, vyhlasujem za ‚korban‘ (totiž za obetu zasvätenú Bohu), 12vtedy podľa vás už nič nemusí urobiť pre svojho otca alebo matku. 13Tým rušíte Božie slovo pre svoje obyčaje, ktoré si medzi sebou podávate. A mnoho iných podobných vecí robíte!"Učenie o čistom a nečistom
14Potom znova zvolal k sebe zástup a povedal im: "Počúvajte ma všetci a pochopte! 15Človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka, ale čo vychádza z človeka, to poškvrňuje človeka. 16Ak má niekto uši na počúvanie, nech počúva!" 17Keď vošiel do domu, zanechajúc zástup, jeho učeníci sa pýtali na podobenstvo. 18On im povedal: "Tak ani vy nechápete? Nerozumiete, že človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka, 19veď to nevchádza do jeho srdca, ale do brucha a vychádza do stoky?" Tak vyhlásil všetky jedlá za čisté. 20A pokračoval: "Čo z človeka vychádza, to poškvrňuje človeka. 21Lebo zvnútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, 22cudzoložstvá, chamtivosť, zlomyseľnosť, klamstvo, necudnosť, závisť, rúhanie, pýcha, hlúposť. 23Všetko toto zlo vychádza zvnútra a poškvrňuje človeka."Uzdravenie dcéry Sýrofeničanky
24Nato Ježiš zanechal to miesto a odišiel na územie Týru a Sidonu. Vošiel do jedného domu, lebo nechcel, aby niekto o tom vedel, ale nemohol zostať utajený. 25Lebo hneď sa to dozvedela žena, ktorej dcérka bola posadnutá nečistým duchom. Prišla a hodila sa mu k nohám. 26Žena bola pohanka, Sýrofeničanka. A prosila ho, aby vyhnal zlého ducha z jej dcéry. 27On jej povedal: "Nechaj, nech sa najprv nasýtia deti, lebo nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám." 28Ona mu však povedala: "Áno, Pane, aj šteňatá jedia pod stolom odrobinky po deťoch." 29On jej povedal: "Pre tieto slová choď, zlý duch vyšiel z tvojej dcéry." 30Keď prišla domov, našla dieťa ležať na lôžku, lebo démon už vyšiel.Uzdravenie hluchonemého
31Vracajúc sa z územia Týru prešiel Sidonom ku Galilejskému moru cez územie Dekapola. 32Priviedli k nemu hluchonemého a prosili ho, aby naň vložil ruku. 33On ho vzal nabok od zástupu, vložil mu prsty do uší, naslinil si ich a dotkol sa mu jazyka. 34Potom pozdvihol oči k nebu, vzdychol a povedal mu: "Effata", to je "Otvor sa!" 35V tej chvíli sa mu otvorili uši a rozviazal spútaný jazyk a hovoril správne. 36Ježiš im prikázal, aby o tom nikomu nehovorili. Ale čím viac im prikazoval, tým väčšmi ho rozhlasovali 37a s tým väčším obdivom hovorili: "Dobre robí všetko, aj hluchým dáva sluch a nemým reč."