7. kapitola
Rozhovor o tradíciách farizejov
1 Zišli sa k nemu farizeji a niektorí učitelia Zákona, ktorí došli z Jeruzalema. 2 Videli niektorých z jeho učeníkov jesť chlieb nečistými, to je neumytými rukami. 3 Farizeji totiž a Židia vôbec držia sa obyčaje otcov a nejedia, kým si neumyjú ruky až po zápästie. 4 A keď prídu z trhu, nejedia, kým sa nepokropia vodou. A zachovávajú ešte mnoho iných vecí, ktoré prevzali: umývanie pohárov, džbánov a medeníc. 5 Farizeji a učitelia Zákona sa ho teda pýtali: "Prečo sa tvoji učeníci nedržia obyčají starších a jedia svoje jedlá poškvrnenými rukami?" 6 On im povedal: "Dobre o vás pokrytcoch prorokoval Izaiáš, ako je napísané: Tento ľud ma uctieva iba perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa. 7 Ich náuka je ľudský príkaz, len naučený zvyk. 8 Božie prikázania opúšťate a držíte sa ľudských zvykov!" 9 A hovoril ďalej: "Ako pekne viete obísť Božie prikázanie, aby ste zachovali svoje podanie! 10 Mojžiš povedal: Cti svojho otca i matku a: Kto zlorečí otcovi alebo matke, musí zomrieť. 11 Vy však hovoríte: Ak človek povie svojmu otcovi alebo svojej matke: Majetok, ktorým by som ti mal pomáhať, vyhlasujem za ‚korban‘ (totiž za obetu zasvätenú Bohu), 12 vtedy podľa vás už nič nemusí urobiť pre svojho otca alebo matku. 13 Tým rušíte Božie slovo pre svoje obyčaje, ktoré si medzi sebou podávate. A mnoho iných podobných vecí robíte!" Učenie o čistom a nečistom
14 Potom znova zvolal k sebe zástup a povedal im: "Počúvajte ma všetci a pochopte! 15 Človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka, ale čo vychádza z človeka, to poškvrňuje človeka. 16 Ak má niekto uši na počúvanie, nech počúva!" 17 Keď vošiel do domu, zanechajúc zástup, jeho učeníci sa pýtali na podobenstvo. 18 On im povedal: "Tak ani vy nechápete? Nerozumiete, že človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka, 19 veď to nevchádza do jeho srdca, ale do brucha a vychádza do stoky?" Tak vyhlásil všetky jedlá za čisté. 20 A pokračoval: "Čo z človeka vychádza, to poškvrňuje človeka. 21 Lebo zvnútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, 22 cudzoložstvá, chamtivosť, zlomyseľnosť, klamstvo, necudnosť, závisť, rúhanie, pýcha, hlúposť. 23 Všetko toto zlo vychádza zvnútra a poškvrňuje človeka." Uzdravenie dcéry Sýrofeničanky
24 Nato Ježiš zanechal to miesto a odišiel na územie Týru a Sidonu. Vošiel do jedného domu, lebo nechcel, aby niekto o tom vedel, ale nemohol zostať utajený. 25 Lebo hneď sa to dozvedela žena, ktorej dcérka bola posadnutá nečistým duchom. Prišla a hodila sa mu k nohám. 26 Žena bola pohanka, Sýrofeničanka. A prosila ho, aby vyhnal zlého ducha z jej dcéry. 27 On jej povedal: "Nechaj, nech sa najprv nasýtia deti, lebo nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám." 28 Ona mu však povedala: "Áno, Pane, aj šteňatá jedia pod stolom odrobinky po deťoch." 29 On jej povedal: "Pre tieto slová choď, zlý duch vyšiel z tvojej dcéry." 30 Keď prišla domov, našla dieťa ležať na lôžku, lebo démon už vyšiel. Uzdravenie hluchonemého
31 Vracajúc sa z územia Týru prešiel Sidonom ku Galilejskému moru cez územie Dekapola. 32 Priviedli k nemu hluchonemého a prosili ho, aby naň vložil ruku. 33 On ho vzal nabok od zástupu, vložil mu prsty do uší, naslinil si ich a dotkol sa mu jazyka. 34 Potom pozdvihol oči k nebu, vzdychol a povedal mu: "Effata", to je "Otvor sa!" 35 V tej chvíli sa mu otvorili uši a rozviazal spútaný jazyk a hovoril správne. 36 Ježiš im prikázal, aby o tom nikomu nehovorili. Ale čím viac im prikazoval, tým väčšmi ho rozhlasovali 37 a s tým väčším obdivom hovorili: "Dobre robí všetko, aj hluchým dáva sluch a nemým reč."