Predchádzajúca kapitola

6. kapitola

Návšteva v Nazarete

1 Potom odtiaľ odišiel a prišiel do svojej vlasti; jeho učeníci ho sprevádzali.
2 Keď prišla sobota, začal učiť v synagóge. Mnohí, čo ho počúvali, s údivom hovorili: "Odkiaľ to má? Aká je to múdrosť, ktorej sa mu dostalo? Ako robí také zázraky? 3 Vari to nie je tesára, syn Márie, brat Jakuba a Jozefa, Júdu a Šimona? A nie sú tu s nami aj jeho sestry?" A pohoršovali sa na ňom. 4 Ježiš im povedal: "Proroka si všade uctia, len nie v jeho vlasti, medzi jeho príbuznými a v jeho dome." 5 A nemohol tam urobiť nijaký zázrak, iba že uzdravil niekoľko chorých vložením rúk na nich. 6 A čudoval sa ich nevere.

Vyslanie Dvanástich

Prechádzal dedinami navôkol a vyučoval.
7 Zvolal si Dvanástich a začal ich posielať po dvoch. Dal im moc nad nečistými duchmi. 8 Prikázal im, aby si na cestu nebrali nič okrem palice, ani chlieb, ani kapsu, ani peniaze do opaska, 9 aby si obuli sandále a nebrali si dve tuniky. 10 Povedal im: "Do ktoréhokoľvek domu vojdete, ostaňte tam, kým odtiaľ nepôjdete ďalej. 11 Ale keby vás na niektorom mieste neprijali ani nevypočuli, odíďte odtiaľ a straste si prach z nôh na svedectvo proti nim." 12 Oni šli a hlásali, že treba robiť pokánie. 13 Vyhnali mnoho zlých duchov, pomazali olejom veľa chorých a uzdravili ich.

Herodes a Ježiš

14 Počul o ňom aj kráľ Herodes, lebo jeho meno sa už stalo známym. Hovorilo sad: "Ján Krstiteľ vstal z mŕtvych, a preto v ňom pôsobí zázračná moc."
15 Iní hovorili: "To je Eliáš." A iní zasa vraveli: "Je to prorok, ako jeden z prorokov." 16 Ale keď to Herodes počul, povedal: "To vstal z mŕtvych Ján, ktorého som dal sťať."

Poprava Jána Krstiteľa

17 Herodes dal Jána chytiť, sputnať a vrhnúť do väzenia pre Herodiadu, manželku svojho brata Filipa, lebo si ju vzal za ženu.
18 Ján totiž hovoril Herodesovi: "Nesmieš žiť s manželkou svojho brata!" 19 Herodias bola na neho nahnevaná a chcela ho zabiť, ale nemohla, 20 lebo Herodes sa Jána bál. Vedel, že je to spravodlivý a svätý človek, preto ho chránil. Keď ho počúval, býval vo veľkých rozpakoch, a predsa ho počúval. 21 Vhodný deň nadišiel, keď Herodes na svoje narodeniny usporiadal hostinu pre svojich veľmožov, vysokých dôstojníkov a popredných ľudí z Galiley. 22 Keď vošla dcéra tejto Herodiady a tancovala, zapáčila sa Herodesovi a spolustolujúcim. Kráľ povedal dievčine: "Žiadaj si odo mňa, čo chceš, a dám ti." 23 A zaprisahal sa jej: "Dám ti všetko, čo si len zažiadaš, hoc’ aj polovicu kráľovstva." 24 Ona vyšla a vravela svojej matke: "Čo si mám žiadať?" A tá jej povedala: "Hlavu Jána Krstiteľa." 25 Hneď utekala dnu ku kráľovi a žiadala: "Chcem, aby si mi dal hneď na mise hlavu Jána Krstiteľa." 26 Kráľ sa zarmútil, ale pre prísahu a kvôli spolustolujúcim ju nechcel odmietnuť. 27 Kráľ hneď poslal kata a rozkázal priniesť Jánovu hlavu. Ten odišiel, sťal ho vo väzení, 28 priniesol jeho hlavu na mise, odovzdal ju dievčaťu a dievča ju dalo svojej matke. 29 Keď to počuli jeho učeníci, prišli, vzali jeho mŕtvolu a uložili do hrobu.

Prvé rozmnoženie chleba

30 Apoštoli sa zišli k Ježišovi a porozprávali mu všetko, čo robili a čo učili.
31 Povedal im: "Poďte vy sami do ústrania na osamelé miesto a trochu si odpočiňte!" Lebo stále prichádzalo a odchádzalo mnoho ľudí, že sa nemali kedy ani najesť. 32 Odišli teda loďou na pusté miesto do samoty. 33 Ale videli ich odchádzať a mnohí porozumeli, kam. Pešo sa ta zbehli zo všetkých miest a predstihli ich. 34 Keď vystúpil a videl veľký zástup, bolo mu ich ľúto, lebo boli ako ovce bez pastiera, a dal sa ich učiť mnohému. 35 Keď už bolo veľa hodín, pristúpili k nemu jeho učeníci a hovorili: "Toto miesto je pusté a je už veľa hodín, 36 rozpusť ich, nech sa rozídu do okolitých osád a dedín nakúpiť si niečo na jedenie." 37 On im povedal: "Vy im dajte jesť!" Vraveli mu: "Máme ísť nakúpiť chleba za dvesto denárov a dať im jesť?" 38 Opýtal sa ich: "Koľko máte chlebov? Choďte sa pozrieť!" Keď zistili, povedali: "Päť chlebov a dve ryby." 39 Tu im rozkázal usadiť všetkých po skupinách na zelenú trávu. 40 Posadali si v skupinách po sto a po päťdesiat. 41 Potom vzal päť chlebov a dával svojim učeníkom, aby ich rozdávali. Aj obe ryby rozdelil všetkým. 42 Všetci jedli a nasýtili sa, 43 ba ešte nazbierali dvanásť plných košov odrobín a zvyškov rýb. 44 Tých, čo jedli chleby, bolo päťtisíc mužov.

Ježiš kráča po vode

45 Hneď potom prikázal učeníkom nastúpiť na loď, ísť napred a preplaviť sa na breh pri Betsaide, kým on rozpustí ľud.
46 Keď ich rozpustil, odišiel na vrch modliť sa. 47 Keď sa zvečerilo, loď bola na šírom mori a on sám na zemi. 48 Videl ich, ako sa namáhali pri veslovaní, lebo vietor dul proti nim, priblížil sa k nim nad ránom, kráčajúc po mori a chcel ich obísť. 49 Keď ho videli kráčať po mori, mysleli si, že je to prízrak, a vykríkli; 50 všetci ho totiž videli a zľakli sa. Ale on sa im ihneď prihovoril: "Vzmužte sa! To som ja, nebojte sa!" 51 Vstúpil k nim na loď a vietor utíchol. Boli celí ohromení, 52 lebo nepochopili ani zázrak s chlebmi. Ich myseľ bola nechápavá.

Uzdravenia v kraji Genezaret

53 Keď sa preplavili k druhému brehu, došli do Genezareta a tam pristáli.
54 Len čo vystúpili z lode, ľudia ho poznali. 55 Rozbehli sa po okolí a na nosidlách začali znášať chorých na miesto, kde bol, ako počuli. 56 A všade, do ktorejkoľvek prišiel dediny, mesta či osady, kládli na ulice chorých a prosili ho, aby sa smeli dotknúť aspoň obruby jeho plášťa. A všetci, čo sa ho dotkli, ozdraveli.