Predchádzajúca kapitola

5. kapitola

Posadnutý z Gerazy

1Prišli na druhý breh mora, do kraja Gerazenov.
2Len čo vystúpil z lode, vyšiel mu z hrobov naproti človek posadnutý nečistým duchom. 3Býval v hroboch a nik ho nemohol zviazať, ani reťazami. 4Často ho síce sputnali okovami a reťazami, ale on reťaze roztrhal a okovy rozlámal; nik ho už nevládal skrotiť. 5Tak býval celé noci i dni v hroboch a na vrchoch, kričal a tĺkol sa skalami. 6Keď zbadal Ježiša, zďaleka pribehol a hodil sa pred ním na tvár. 7A skríkol silným hlasom: "Čo ťa do mňa, Ježiš, Syn najvyššieho Boha? Zaprisahám ťa na Boha, nemuč ma!" 8Ježiš mu totiž už povedal: "Nečistý duch, vyjdi z tohto človeka!" 9A Ježiš sa ho spýtal: "Ako sa voláš?" Odpovedal mu: "Moje meno je Légia, lebo nás je mnoho." 10A veľmi ho prosil, aby ho nevyháňal z toho kraja. 11Na úpätí vrchu sa tam pásla veľká črieda svíň. 12Preto ho prosili: "Pošli nás do svíň, nech vojdeme do nich." 13On im to dovolil. Nečistí duchovia teda vyšli a vošli do svíň. A črieda – asi dvetisíc kusov – sa prudko hnala dolu svahom do mora a v mori sa utopila. 14Pastieri ušli a rozhlásili to v meste a po osadách. A ľudia vyšli pozrieť sa, čo sa to stalo. 15Keď došli k Ježišovi a videli toho, ktorého trápil zlý duch, toho, čo bol posadnutý Légiou, ako sedí oblečený a je pri zdravom rozume, preľakli sa. 16Očití svedkovia im rozpovedali, čo sa stalo s posadnutým a so sviňami. 17A dali sa ho prosiť, aby odišiel z ich kraja. 18Keď Ježiš nastupoval na loď, prosil ho ten, čo bol posadnutý, aby smel zostať s ním. 19Ježiš mu to nedovolil, ale povedal mu: "Choď domov k svojim a zvestuj im, aké veľké veci ti urobil Pán a ako sa nad tebou zmiloval." 20Ten odišiel a začal v Dekapole rozhlasovať, aké veľké veci mu urobil Ježiš. A všetci sa čudovali.

Uzdravenie ženy trpiacej na krvotok a vzkriesenie Jairovej dcéry

21Keď sa Ježiš znovu preplavil loďou na druhý breh, zišiel sa k nemu veľký zástup a on bol na brehu mora.
22Tu prišiel jeden z predstavených synagógy menom Jairus a keď ho uzrel, vrhol sa mu k nohám 23a veľmi ho prosil: "Dcérka mi umiera. Poď, vlož na ňu ruky, aby sa zachránila a žila." 24Ježiš odišiel s ním, sprevádzaný veľkým zástupom, ktorý sa na neho tlačil. 25Bola tam aj žena, ktorá mala dvanásť rokov krvotok. 26Veľa vystála od mnohých lekárov a minula celý majetok, ale nič nepomohlo, ba bolo ešte horšie. 27Keď sa dozvedela o Ježišovi, prišla v zástupe odzadu a dotkla sa jeho šiat. 28Povedala si totiž: "Ak sa dotknem čo len jeho šiat, ozdraviem." 29A hneď vyschol prameň jej krvi a pocítila v tele, že je uzdravená z choroby. 30Ježiš si hneď uvedomil, že z neho vyšla sila, obrátil sa k zástupu a pýtal sa: "Kto sa dotkol mojich šiat?" 31Jeho učeníci mu vraveli: "Vidíš, že sa na teba tlačí zástup ľudí, a ty sa pýtaš: Kto sa ma dotkol?" 32Ale on sa obzrel, chcel vidieť tú, čo to urobila. 33Žena vedela, čo sa s ňou stalo, prišla prestrašená a trasúc sa vrhla sa mu k nohám a povedala celú pravdu. 34On jej povedal: "Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji a buď uzdravená zo svojej choroby!" 35Kým ešte hovoril, prišli z domu predstaveného synagógy a hovorili: "Tvoja dcéra umrela. Načo ešte unúvaš učiteľa?" 36A keď Ježiš začul, čo hovoria, povedal predstavenému synagógy: "Neboj sa, len ver!" 37Nikomu nedovolil, aby išiel s ním, iba Petrovi, Jakubovi a Jánovi, Jakubovmu bratovi. 38Keď prišli do domu predstaveného synagógy, našiel tam krik, plač a veľké bedákanie. 39Vošiel dnu a povedal im: "Prečo kričíte a nariekate? Dievča neumrelo, ale spí." 40Oni ho vysmiali. Ježiš všetkých poslal von, vzal so sebou otca a matku dieťaťa a tých, čo boli s ním, a vstúpil ta, kde dieťa ležalo, 41chytil ruku dieťaťa a povedal mu: "Talita kum!" 42Dievča hneď vstalo a chodilo. Malo dvanásť rokov. I stŕpli od veľkého úžasu. 43On im prikázal, aby sa o tom nikto nedozvedel. Potom kázal, aby jej dali jesť.