4. kapitola
Podobenstvo o rozsievačovi
1Ježiš znovu začal učiť na morskom brehu a veľmi početný zástup sa zhromaždil okolo neho. Preto nastúpil na loď a sadol si, na mori. Celý zástup bol na brehu pri mori. 2Učil ich mnohé veci v podobenstvách. Keď ich učil, hovoril im: 3"Počúvajte! Rozsievač vyšiel rozsievať. 4Ako sial, jedno zrno padlo na okraj cesty; prileteli vtáky a pozobali ho. 5Druhé padlo na skalnatú pôdu, kde nemalo veľa zeme, a hneď vzišlo, lebo nebolo hlboko v zemi. 6Ale keď vyšlo slnko, zahorelo, a pretože nemalo koreň, uschlo. 7Iné zasa padlo do tŕnia, vyrástlo, udusilo ho a ono neprinieslo úrodu. 8Iné zrná padli do dobrej zeme; vzišli, rástli a priniesli úrodu: jedno tridsaťnásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a iné stonásobnú." 9A povedal: "Kto má uši na počúvanie, nech počúva!"Prečo Ježiš hovorí v podobenstvách
10Keď bol potom sám, tí, čo boli okolo neho s Dvanástimi, pýtali sa ho na podobenstvá. 11On im povedal: "Vám je dané tajomstvo Božieho kráľovstva, ale tým, čo sú vonku, podáva sa všetko v podobenstvách: 12aby sa dívali a dívali, ale nevideli, aby počúvali a počúvali, ale nerozumeli, aby sa neobrátili a aby sa im neodpustilo."Vysvetlenie podobenstva o rozsievačovi
13Potom im povedal: "Nerozumiete tomuto podobenstvu? Ako potom pochopíte ostatné podobenstvá? 14Rozsievač seje slovo. 15Tí, čo sú na kraji cesty, kde sa slovo seje, sú tí, čo ho sotva počuli, prichádza satan a berie im slovo, zasiate do nich. 16Do skalnatej pôdy je zasiate u tých, čo počúvajú Slovo a hneď ho prijímajú s radosťou, 17ale nezapustí v nich koreň, sú chvíľkoví. Keď potom nastane pre slovo súženie alebo prenasledovanie, hneď odpadnú. 18Iní, zasiati do tŕnia, sú tí, čo počúvajú slovo, 19ale potom sa vlúdia svetské starosti, klam bohatstva a všelijaké iné žiadostivosti. Slovo udusia a ostane neplodné. 20A do dobrej zeme zasiati sú tí, čo počúvajú slovo, prijímajú ho a prinášajú úrodu: tridsaťnásobnú, šesťdesiatnásobnú, stonásobnú."Ako prijímať a podávať Ježišovo učenie
21Potom im povedal: "Vari je lampa na to, aby ju postavili pod mericu alebo pod posteľ? A nie na to, aby ju postavili na svietnik? 22Lebo nič nie je skryté, čo by sa nemalo vyjaviť, ani utajené, čo by sa nemalo dostať na verejnosť. 23Kto má uši na počúvanie, nech počúva!" 24Ďalej im povedal: "Dajte si pozor, čo počúvate! Akou mierou meriate, takou namerajú vám, ba ešte vám pridajú. 25Lebo kto má, tomu sa pridá a kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má."Podobenstvo o zrne, čo rastie samo od seba
26Ďalej povedal: "S Božím kráľovstvom je to tak, ako keď človek hodí semeno do zeme. 27Či spí alebo vstáva, v noci či vo dne, semeno klíči a rastie a on ani o tom nevie. 28Zem sama od seba prináša úrodu: najprv steblo, potom klas a nakoniec plné zrno v klase. 29Keď úroda dozreje, hneď priloží kosák, lebo nastala žatva."Podobenstvo o horčičnom zrnku
30A pokračoval: "K čomu máme prirovnať Božie kráľovstvo alebo akým podobenstvom ho máme znázorniť? 31Je ako horčičné zrnko. Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi. 32Ale keď sa zaseje, narastie a stáva sa väčším než všetky byliny a vyháňa veľké konáre, takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky."Záver podobenstiev
33Mnohými takýmito podobenstvami im hlásal slovo podľa toho, ako boli schopní počúvať. 34Bez podobenstva im ani nehovoril. Ale svojim učeníkom v súkromí všetko vysvetlil.Utíšenie búrky na mori
35V ten deň, keď sa zvečerilo, povedal im: "Prejdime na druhý breh!" 36Opustili zástup a vzali ho so sebou, tak ako bol na lodi. Boli s ním aj iné lode. 37Tu sa strhla veľká víchrica, vlny sa valili na loď, takže sa loď už napĺňala. 38On ležal v zadnej časti lode a spal na poduške. Zobudili ho a povedali mu: "Učiteľ, nedbáš o to, že hynieme?" 39On vstal, pohrozil vetru a povedal moru: "Mlč, utíš sa!" Tu vietor prestal, nastala veľká tíšina. 40Povedal učeníkom: "Prečo ste takí ustráchaní? Ešte stále nemáte vieru?" 41Zmocnil sa ich veľký strach a jeden druhého sa pýtali: "Čo myslíš, kto je to, že ho i vietor i more poslúchajú?"