4. kapitola
Podobenstvo o rozsievačovi
1 Ježiš znovu začal učiť na morskom brehu a veľmi početný zástup sa zhromaždil okolo neho. Preto nastúpil na loď a sadol si, na mori. Celý zástup bol na brehu pri mori. 2 Učil ich mnohé veci v podobenstvách. Keď ich učil, hovoril im: 3 "Počúvajte! Rozsievač vyšiel rozsievať. 4 Ako sial, jedno zrno padlo na okraj cesty; prileteli vtáky a pozobali ho. 5 Druhé padlo na skalnatú pôdu, kde nemalo veľa zeme, a hneď vzišlo, lebo nebolo hlboko v zemi. 6 Ale keď vyšlo slnko, zahorelo, a pretože nemalo koreň, uschlo. 7 Iné zasa padlo do tŕnia, vyrástlo, udusilo ho a ono neprinieslo úrodu. 8 Iné zrná padli do dobrej zeme; vzišli, rástli a priniesli úrodu: jedno tridsaťnásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a iné stonásobnú." 9 A povedal: "Kto má uši na počúvanie, nech počúva!" Prečo Ježiš hovorí v podobenstvách
10 Keď bol potom sám, tí, čo boli okolo neho s Dvanástimi, pýtali sa ho na podobenstvá. 11 On im povedal: "Vám je dané tajomstvo Božieho kráľovstva, ale tým, čo sú vonku, podáva sa všetko v podobenstvách: 12 aby sa dívali a dívali, ale nevideli, aby počúvali a počúvali, ale nerozumeli, aby sa neobrátili a aby sa im neodpustilo." Vysvetlenie podobenstva o rozsievačovi
13 Potom im povedal: "Nerozumiete tomuto podobenstvu? Ako potom pochopíte ostatné podobenstvá? 14 Rozsievač seje slovo. 15 Tí, čo sú na kraji cesty, kde sa slovo seje, sú tí, čo ho sotva počuli, prichádza satan a berie im slovo, zasiate do nich. 16 Do skalnatej pôdy je zasiate u tých, čo počúvajú Slovo a hneď ho prijímajú s radosťou, 17 ale nezapustí v nich koreň, sú chvíľkoví. Keď potom nastane pre slovo súženie alebo prenasledovanie, hneď odpadnú. 18 Iní, zasiati do tŕnia, sú tí, čo počúvajú slovo, 19 ale potom sa vlúdia svetské starosti, klam bohatstva a všelijaké iné žiadostivosti. Slovo udusia a ostane neplodné. 20 A do dobrej zeme zasiati sú tí, čo počúvajú slovo, prijímajú ho a prinášajú úrodu: tridsaťnásobnú, šesťdesiatnásobnú, stonásobnú." Ako prijímať a podávať Ježišovo učenie
21 Potom im povedal: "Vari je lampa na to, aby ju postavili pod mericu alebo pod posteľ? A nie na to, aby ju postavili na svietnik? 22 Lebo nič nie je skryté, čo by sa nemalo vyjaviť, ani utajené, čo by sa nemalo dostať na verejnosť. 23 Kto má uši na počúvanie, nech počúva!" 24 Ďalej im povedal: "Dajte si pozor, čo počúvate! Akou mierou meriate, takou namerajú vám, ba ešte vám pridajú. 25 Lebo kto má, tomu sa pridá a kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má." Podobenstvo o zrne, čo rastie samo od seba
26 Ďalej povedal: "S Božím kráľovstvom je to tak, ako keď človek hodí semeno do zeme. 27 Či spí alebo vstáva, v noci či vo dne, semeno klíči a rastie a on ani o tom nevie. 28 Zem sama od seba prináša úrodu: najprv steblo, potom klas a nakoniec plné zrno v klase. 29 Keď úroda dozreje, hneď priloží kosák, lebo nastala žatva." Podobenstvo o horčičnom zrnku
30 A pokračoval: "K čomu máme prirovnať Božie kráľovstvo alebo akým podobenstvom ho máme znázorniť? 31 Je ako horčičné zrnko. Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi. 32 Ale keď sa zaseje, narastie a stáva sa väčším než všetky byliny a vyháňa veľké konáre, takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky." Záver podobenstiev
33 Mnohými takýmito podobenstvami im hlásal slovo podľa toho, ako boli schopní počúvať. 34 Bez podobenstva im ani nehovoril. Ale svojim učeníkom v súkromí všetko vysvetlil. Utíšenie búrky na mori
35 V ten deň, keď sa zvečerilo, povedal im: "Prejdime na druhý breh!" 36 Opustili zástup a vzali ho so sebou, tak ako bol na lodi. Boli s ním aj iné lode. 37 Tu sa strhla veľká víchrica, vlny sa valili na loď, takže sa loď už napĺňala. 38 On ležal v zadnej časti lode a spal na poduške. Zobudili ho a povedali mu: "Učiteľ, nedbáš o to, že hynieme?" 39 On vstal, pohrozil vetru a povedal moru: "Mlč, utíš sa!" Tu vietor prestal, nastala veľká tíšina. 40 Povedal učeníkom: "Prečo ste takí ustráchaní? Ešte stále nemáte vieru?" 41 Zmocnil sa ich veľký strach a jeden druhého sa pýtali: "Čo myslíš, kto je to, že ho i vietor i more poslúchajú?"