Predchádzajúca kapitola

14. kapitola

Spiknutie proti Ježišovi

1Bolo dva dni pred Paschou a sviatkami Nekvasených chlebov. Veľkňazi a učitelia Zákona hľadali spôsob, ako ho podvodne chytiť a zabiť.
2Ale hovorili: "Nie vo sviatok, aby sa ľud nevzbúril."

Pomazanie v Betánii

3Keď bol v Betánii v dome Šimona Malomocného a sedel pri stole, prišla nejaká žena s alabastrovou nádobou pravého vzácneho oleja. Nádobu rozbila a olej mu vyliala na hlavu.
4Niektorí sa hnevali a hovorili: "Načo takto mrhať voňavý olej? 5Veď tento olej sa mohol predať za viac ako tristo denárov a rozdať chudobným." A šomrali na ňu. 6Ale Ježiš povedal: "Nechajte ju! Prečo ju trápite? Urobila mi dobrý skutok. 7Veď chudobných máte vždy medzi sebou a keď budete chcieť, môžete im robiť dobre. Ale mňa nemáte vždy. 8Urobila, čo mohla. Vopred pomazala moje telo na pohreb. 9Veru, hovorím vám: Kdekoľvek na svete sa bude ohlasovať evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť o tom, čo urobila."

Judášova zrada

10Judáš Iškariotský, jeden z Dvanástich, odišiel k veľkňazom, aby im ho vydal.
11Tí sa potešili, keď to počuli, sľúbili, že mu dajú peniaze. A on hľadal spôsob, ako ho príhodne vydať.

Príprava na paschálnu večeru

12V prvý deň sviatkov Nekvasených chlebov, keď obetovali paschálneho baránka, povedali mu jeho učeníci: "Kde ti máme ísť pripraviť paschálnu večeru?"
13Poslal dvoch zo svojich učeníkov a vravel im: "Choďte do mesta. Stretnete človeka, ktorý nesie džbán vody. Choďte za ním 14a majiteľovi domu, do ktorého vojde, povedzte: ‚Učiteľ odkazuje: Kde je moja miestnosť, kde môžem jesť paschu so svojimi učeníkmi?‘ 15On vám ukáže veľkú hornú sieň, prestretú a pripravenú. Tam nám prichystajte." 16Učeníci odišli a keď prišli do mesta, všetko našli tak, ako im povedal. A pripravili paschálneho baránka.

Oznámenie Judášovej zrady

17Keď sa zvečerilo, prišiel s Dvanástimi.
18A keď boli pri stole a jedli, Ježiš povedal: "Veru, hovorím vám, jeden z vás ma zradí, ten, čo je so mnou." 19Zosmutneli a začali sa jeden po druhom vypytovať: "Azda ja?" 20On im odpovedal: "Jeden z Dvanástich, čo so mnou namáča v mise. 21Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda človekovi, ktorý zrádza Syna človeka! Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil."

Ustanovenie Eucharistie

22Keď jedli, vzal chlieb, požehnal ho, lámal ho a dával im hovoriac: "Vezmite, toto je moje telo."
23Potom vzal kalich, vzdal vďaky, dal im ho a všetci z neho pili. 24A povedal im: "Toto je moja krv, krv Zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých. 25Veru, hovorím vám, že odteraz nebudem piť víno až do dňa, keď budem piť nové víno v Božom kráľovstve."

Predpoveď Petrovho zapretia

26Potom zaspievali žalm a vyšli na Olivovú horu.
27Vtedy im Ježiš povedal: "Všetci odpadnete, lebo je napísané: Udriem pastiera a ovce sa rozpŕchnu. 28Ale keď vstanem z mŕtvych, predídem vás do Galiley." 29Peter mu povedal: "Aj keby všetci odpadli, ja nie." 30Ježiš mu odvetil: "Veru, hovorím ti: Ty ma dnes, tejto noci, skôr ako kohút dva razy zaspieva, tri razy zaprieš." 31Ale on ešte horlivejšie vyhlasoval: "Aj keby som mal umrieť s tebou, nezapriem ťa." Podobne hovorili aj ostatní.

V Getsemani

32Prišli do záhrady, ktorá sa volá Getsemani, a povedal svojim učeníkom: "Sadnite si tu, kým sa pomodlím!"
33Vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána. A doľahla naňho hrôza a úzkosť. 34Vtedy im povedal: "Moja duša je smutná až na smrť. Ostaňte a bdejte!" 35Trocha poodišiel, padol tvárou na zem a modlil sa, aby ho, ak je možné, minula táto hodina. 36Hovoril: "Abba, Otče, tebe je všetko možné. Vezmi odo mňa tento kalich. No nie, čo ja chcem, ale čo chceš ty." 37Keď sa vrátil, našiel ich spať. Povedal Petrovi: "Šimon, spíš? Ani hodinu ste nemohli bdieť? 38Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia. Duch je síce ochotný, ale telo slabé." 39Znova poodišiel a modlil sa tými istými slovami. 40Keď sa vrátil, zasa ich našiel spať: oči sa im zatvárali od únavy a nevedeli, čo mu povedať. 41Keď prišiel tretí raz, povedal im: "Ešte spíte a odpočívate? Dosť už. Prišla hodina: hľa, Syna človeka už vydávajú do rúk hriešnikov. 42Vstaňte, poďme! Pozrite, môj zradca je tu."

Zajatie Ježiša

43Kým ešte hovorili, prišiel zrazu Judáš, jeden z Dvanástich, a s ním zástup s mečmi a kyjmi, ktorý poslali veľkňazi, učitelia Zákona a starší.
44Jeho zradca im dal znamenie: "Koho pobozkám, to je on. Chyťte ho a obozretne veďte!" 45Keď prišiel, hneď pristúpil k nemu a povedal: "Rabbi." A pobozkal ho. 46Oni položili naň ruky a zajali ho. 47Tu jeden z okolostojacich vytasil meč, zasiahol ním veľkňazovho sluhu a odťal mu ucho. 48Ježiš im povedal: "Vyšli ste s mečmi a kyjmi ako na zločinca, aby ste ma zajali. 49Deň čo deň som učil u vás v Chráme, a nezajali ste ma. Ale to preto, aby sa splnili Písma." 50Vtedy ho hriešnici opustili a rozutekali sa. 51No akýsi mladík išiel za ním, odetý plachtou na holom tele, a chytili ho. 52Ale on pustil plachtu a utiekol nahý.

Ježiš pred veľradou

53Ježiša priviedli k veľkňazovi, kde sa zhromaždili všetci veľkňazi, starší a znalci Zákona.
54Peter šiel zďaleka za ním až do veľkňazovho paláca. Sadol si k sluhom a zohrieval sa pri ohni. 55Veľkňazi a celá veľrada hľadali svedectvo proti Ježišovi, aby ho mohli odsúdiť na smrť. Ale nenašli. 56Mnohí proti nemu krivo svedčili a ich svedectvá sa nezhodovali. 57Tu niektorí vstali a krivo proti nemu svedčili: 58"My sme ho počuli hovoriť: ‚Ja zborím tento Chrám, zhotovený rukou, a za tri dni postavím iný, rukou nezhotovený.‘" 59Ale ani tak sa ich svedectvo nezhodovalo. 60Tu vstal veľkňaz, postavil sa do stredu a opýtal sa Ježiša: "Nič neodpovieš na to, čo títo svedčia proti tebe?" 61Ale on mlčal a nič neodpovedal. Veľkňaz sa ho znovu pýtal: "Si ty Kristus, Syn Požehnaného?" 62Ježiš odvetil: "Áno som. A uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať s nebeskými oblakmi!" 63Vtedy si veľkňaz roztrhol rúcho a povedal: "Načo ešte potrebujeme svedkov? 64Počuli ste rúhanie. Čo na to poviete?" Všetci vyniesli nad ním rozsudok: hodný je smrti. 65Niektorí sa dali pľuť na neho, zakryli mu tvár, bili ho päsťami a hovorili: "Prorokuj!" A sluhovia ho zauškovali.

Petrovo zapretie

66Keď bol Peter dole na nádvorí, prišla jedna z veľkňazových slúžok.
67Len čo zbadala Petra, ako sa zohrieva, pozrela sa naňho a povedala: "Aj ty si bol s tým Nazaretčanom, Ježišom." 68Ale on zaprel: "Ani neviem, ani nerozumiem, čo hovoríš." Vyšiel von k bráne a kohút zaspieval. 69Keď ho tam slúžka videla, znovu začala hovoriť okolostojacim: "Tento je z nich." 70Ale on znovu zapieral. O chvíľu tí, čo tam stáli, znova hovorili Petrovi: "Veru si z nich, veď si Galilejčan." 71On sa však začal zaklínať a prisahať: "Nepoznám toho človeka, o ktorom hovoríte." 72Vtom kohút zaspieval druhý raz. Vtedy sa Peter rozpamätal na slovo, ktoré mu Ježiš povedal: "Skôr ako kohút dva razy zaspieva, tri razy ma zaprieš." A horko sa rozplakal.