11. kapitola
Mesiášsky vstup do Jeruzalema
1 Keď sa priblížili k Jeruzalemu a došli do Betfage a Betánie pri Olivovej hore, poslal dvoch zo svojich učeníkov 2 a povedal im: "Choďte do dediny, čo je pred vami. Len čo do nej vojdete, nájdete priviazaného oslíka, na ktorom ešte nijaký človek nesedel. Odviažte ho a priveďte. 3 A keby vám niekto povedal: Čo to robíte? Povedzte: Pán ho potrebuje a hneď vám ho sem vráti." 4 Oni odišli a na rázcestí našli oslíka priviazaného vonku pri bránke a odviazali ho. 5 Niektorí z tých, čo tam stáli, im vraveli: "Čo to robíte, prečo odväzujete oslíka?" 6 Odpovedali im, ako kázal Ježiš, a nechali ich. 7 Oslíka priviedli k Ježišovi, pokládli naň svoje plášte a on si naň sadol. 8 Mnohí prestierali na cestu svoje plášte, iní zasa zelené ratolesti, čo narezali v poli. 9 Tí, čo išli pred ním, aj tí, čo išli za ním, volali: "Hosana! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! 10 Požehnané prichádzajúce kráľovstvo nášho otca Dávida! Hosana na výsostiach!" 11 Vošiel do Jeruzalema, do Chrámu. Popozeral si všetko a odišiel s Dvanástimi do Betánie, lebo už bol večer. Neplodný figovník
12 Keď na druhý deň z Betánie odchádzali, pocítil hlad. 13 Zďaleka videl figovník s lístím. Išiel k nemu, či na ňom niečo nenájde. Ale keď k nemu prišiel, nenašiel nič, iba lístie; nebol totiž čas fíg. 14 Povedal mu: "Nech z teba už nikdy nik neje ovocie!" A jeho učeníci to počuli. Kupci vyhnaní z Chrámu
15 Prišli do Jeruzalema. Keď vošiel do Chrámu, začal vyháňať predavačov a kupujúcich v Chráme. Peňazomencom poprevracal stoly a predavačom holubov stolice 16 a nikomu nedovolil prenášať predmety cez Chrám. 17 Potom ich začal učiť hovoriac: "Nie je napísané: Môj dom sa bude volať dom modlitby pre všetky národy? A vy ste z neho urobili lotrovský pelech!" 18 Keď to počuli veľkňazi a učitelia Zákona, hľadali spôsob, ako ho zahubiť. Ale báli sa ho, lebo všetok ľud bol nadšený jeho učením. 19 Keď sa zvečerilo, vyšli z mesta. Vyschnutý figovník. Viera a modlitba
20 Keď ráno išli popri tom figovníku, videli, že vyschol od samého koreňa. 21 Peter sa rozpamätal a povedal Ježišovi: "Rabbi, pozri, figovník, ktorý si preklial, vyschol." 22 Ježiš im na to povedal: "Majte vieru v Boha! 23 Veru, hovorím vám: Keď niekto povie tomuto vrchu: Zdvihni sa a hoď sa do mora, a vo svojom srdci nezapochybuje, ale uverí, že sa stane, čo povedal, stane sa mu. 24 Preto vám hovorím: Verte, že všetko, o čo v modlitbe prosíte, ste už dostali a budete to mať. 25 A keď už stojíte a modlíte sa, ak máte niečo proti niekomu, odpustite mu, aby vám aj váš Otec, ktorý je na nebesiach, odpustil vaše hriechy." 26 Otázka Židov o Ježišovej právomoci
27 Znova prišli do Jeruzalema. Ako Ježiš chodil po Chráme, prišli k nemu veľkňazi, znalci Zákona a starší 28 a pýtali sa ho: "Akou právomocou si takto počínaš? Kto ti dal právomoc, aby si to robil?" 29 Ježiš im povedal: "Ja sa vás opýtam iba jednu otázku, odpovedzte mi, potom vám ja odpoviem, akou právomocou toto robím. 30 Jánov krst bol z neba, či od ľudí? Odpovedzte mi!" 31 Oni uvažovali medzi sebou takto: "Ak povieme: Z neba, povie: Prečo ste mu teda neuverili? 32 Ale ak odpovieme: Od ľudí?" Báli sa ľudu, lebo všetci považovali Jána za opravdivého proroka. 33 Odpovedali teda Ježišovi: "Nevieme." Ježiš im odvetil: "Teda ani ja vám nepoviem, akou právomocou to robím."