7. kapitola
Uzdravenie stotníkovho otroka
1 Keď skončil všetky tieto reči ľudu, ktorý ho počúval, vošiel do Kafarnauma. 2 Tam mal istý stotník otroka, ktorého si veľmi cenil, a ten bol na smrť chorý. 3 Keď sa stotník dopočul o Ježišovi, poslal k nemu židovských starších s prosbou, aby prišiel a otroka zachránil. 4 Oni prišli k Ježišovi a naliehavo ho prosili: "Zaslúži si, aby si mu to urobil, 5 lebo miluje náš národ; aj synagógu nám postavil." 6 Ježiš teda išiel s nimi. A keď už nebol ďaleko od domu, stotník poslal k nemu priateľov s odkazom: "Pane, neunúvaj sa, lebo nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu. 7 Preto som sa ani nepokladal za hodného prísť k tebe. Ale povedz slovo a môj mládenec ozdravie! 8 Veď ja som človek podriadený vrchnosti a mám pod sebou vojakov. Ak niektorému poviem: ‚Choď!‘, on inému: ‚Poď sem!‘, tak príde a svojmu otrokovi: ‚Urob toto,‘ on to urobí." 9 Keď to Ježiš počul, zadivil sa mu, obrátil sa k zástupu, čo ho sprevádzal, a povedal: "Hovorím vám, takú vieru som nenašiel ani v Izraeli." 10 Keď sa poslovia vrátili domov, otroka našli zdravého. Vzkriesenie syna nainskej vdovy
11 Stalo sa potom, že šiel do mesta, ktoré sa volalo Nain. Išli s ním jeho učeníci a veľký zástup ľudu. 12 Keď sa priblížil k mestskej bráne, práve vynášali mŕtveho. Bol to jediný syn matky a tá bola vdova. Sprevádzal ju dosť veľký zástup z mesta. 13 Keď ju Pán videl, bolo mu jej ľúto a povedal jej: "Neplač!" 14 Potom pristúpil a dotkol sa már. Nosiči zastali a on povedal: "Mládenec, hovorím ti, vstaň!" 15 Mŕtvy sa posadil, začal hovoriť. Ježiš ho vrátil jeho matke. 16 Tu sa všetkých zmocnil strach, velebili Boha a hovorili: "Veľký prorok povstal medzi nami" a "Boh navštívil svoj ľud." 17 A táto zvesť o ňom sa rozšírila po celej Judei a po celom okolí. Otázka Jána Krstiteľa a svedectvo, ktoré o ňom vydal Ježiš
18 O tom všetkom priniesli Jánovi zvesť jeho učeníci. 19 Ján si zavolal dvoch zo svojich učeníkov a poslal ich k Pánovi s otázkou: "Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?" 20 Keď tí mužovia prišli k nemu, povedali: "Ján Krstiteľ nás poslal k tebe a pýta sa: ‚Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?‘" 21 Práve v tú hodinu uzdravil mnohých z neduhov, chorôb a od zlých duchov a mnohým slepým vrátil zrak. 22 A tak im odpovedal: "Choďte a oznámte Jánovi, čo ste videli a počuli: slepí vidia, chromí chodia, malomocní sa očisťujú, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium. 23 A šťastný je ten, kto sa na mne nepohorší." 24 Keď Jánovi poslovia odišli, začal hovoriť zástupom o Jánovi: "Čo ste vyšli na púšť vidieť? Trstinu zmietanú vetrom? 25 Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka oblečeného do jemných šiat? Veď tí, čo sa skvostne obliekajú a žijú v rozkošiach, bývajú v kráľovských palácoch. 26 Teda čo ste vyšli vidieť? Proroka? Áno, hovorím vám, viac ako proroka. 27 Lebo to je o ňom napísané: Pozri, posielam svojho posla pred tebou, aby pripravil cestu pred tebou. 28 Hovorím vám: Medzi tými, čo sa narodili zo žien, nie je nik väčší ako Ján. A predsa ten, kto je v Božom kráľovstve najmenší, je väčší ako on." 29 A všetok ľud, čo ho počúval, ba aj mýtnici, uznali Božiu spravodlivosť a dali sa pokrstiť Jánovým krstom. 30 Ale farizeji a znalci Zákona odmietli jeho krst, a tým zmarili Boží úmysel s nimi. Ježišov súd o jeho generácii
31 "Komu prirovnávam ľudí tohto pokolenia? Komu sú podobní? 32 Podobajú sa deťom, čo sedia na námestí a kričia jedny na druhé: ‚Pískali sme vám, a netancovali ste! Spievali sme vám pieseň pohrebnú, a neplakali ste!‘ 33 Prišiel Ján Krstiteľ, nejedol chlieb a nepil víno a hovoríte: ‚Je posadnutý zlým duchom.‘ 34 Prišiel Syn človeka, je a pije a hovoríte: ‚Pozrite, žráč a pijan, priateľ mýtnikov a hriešnikov!‘ 35 Ale Múdrosť dokazujú všetky jej deti." Odpustenie kajúcej a milujúcej hriešnici
36 Ktorýsi farizej ho pozval, aby s ním jedol. On vošiel do farizejovho domu a zaujal miesto pri stole. 37 V meste bola istá žena, hriešnica. Keď sa dozvedela, že je hosťom vo farizejovom dome, priniesla alabastrovú nádobu s voňavým olejom, 38 s plačom pristúpila zozadu k jeho nohám, začala mu slzami máčať nohy a utierala ich svojimi vlasmi, bozkávala mu ich a natierala voňavým olejom. 39 Keď to videl farizej, ktorý ho pozval, povedal si v duchu: "Keby tento bol prorokom, vedel by, kto a aká je to žena, čo sa ho dotýka, že je to hriešnica." 40 Ježiš mu vravel: "Šimon, mám ti niečo povedať." On odpovedal: "Hovor, Učiteľ!" 41 "Istý veriteľ mal dvoch dlžníkov. Jeden dlhoval päťsto denárov, druhý päťdesiat. 42 Keďže nemali skadiaľ dlžobu zaplatiť, odpustil ju obidvom. Ktorý z nich ho bude mať radšej?" 43 Šimon mu odpovedal: "Myslím, že ten, ktorému viac odpustil." On mu povedal: "Správne usudzuješ." 44 Potom sa obrátil k žene a Šimonovi povedal: "Vidíš túto ženu? Vošiel som do tvojho domu a nedal si mi vodu na nohy. Ale ona slzami zmáčala moje nohy a svojimi vlasmi ich poutierala. 45 Nepobozkal si ma. Ale ona odvtedy, ako som vošiel, neprestala mi nohy bozkávať. 46 Hlavu si mi olejom nepomazal. Ona mi voňavým olejom natrela nohy. 47 Preto ti hovorím: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi miluje. Komu sa menej odpúšťa, menej miluje." 48 A jej povedal: "Tvoje hriechy sú odpustené." 49 Vtedy tí, čo s ním stolovali, začali si hovoriť: "Kto je to, že aj hriechy odpúšťa?" 50 On však povedal žene: "Tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji!"