Predchádzajúca kapitola

6. kapitola

Trhanie klasov

1Stalo sa v istú sobotu, že šiel cez obilné pole. Jeho učeníci trhali klasy, mrvili ich rukami a jedli.
2Niektorí z farizejov povedali: "Prečo robíte, čo v sobotu neslobodno?" 3Ježiš im odpovedal: "Nečítali ste, čo urobil Dávid, keď bol hladný on i jeho družina? 4Ako vošiel do Božieho domu, vzal a jedol obetované chleby, ktoré nesmel jesť nik, iba kňazi, a dal aj tým, čo boli s ním?" 5A povedal im: "Syn človeka je pánom aj soboty."

Uzdravenie človeka s vyschnutou rukou

6Stalo sa v inú sobotu, že Ježiš vošiel do synagógy a učil. Bol tam človek, ktorý mal vyschnutú pravú ruku.
7Zákonníci a farizeji naň striehli, či bude uzdravovať v sobotu, aby ho mali z čoho obžalovať. 8Ale on poznal ich myšlienky. Preto povedal človeku, ktorý mal vyschnutú ruku: "Vstaň a postav sa do prostriedku!" On vstal a postavil sa tam. 9Ježiš im povedal: "Pýtam sa vás: Slobodno v sobotu robiť dobre alebo robiť zle, zachrániť život alebo zničiť?" 10Popozeral sa po všetkých a povedal mu: "Vystri si ruku!" On to urobil a ruka mu ozdravela. 11Ale oni, plní nerozumu, radili sa, čo urobiť s Ježišom.

Voľba Dvanástich

12Stalo sa v tých dňoch, že vyšiel na vrch modliť sa a strávil celú noc v modlitbe s Bohom.
13Keď sa rozodnilo, zavolal si učeníkov a vyvolil z nich Dvanástich, ktorých nazval apoštolmi: 14Šimona, ktorému dal meno Peter, jeho brata Ondreja, Jakuba, Jána, Filipa, Bartolomeja, 15Matúša, Tomáša, Jakuba Alfejovho, Šimona, ktorého volali Horlivec, 16Júdu Jakubovho a Judáša Iškariotského, ktorý sa stal zradcom.

Zástupy idú za Ježišom

17Zostúpil s nimi dolu a zastal na rovnom mieste. Bol s ním veľký zástup jeho učeníkov a veľké množstvo ľudu z celej Judey i z Jeruzalema, aj z týrskeho a sidonského pobrežia.
18Prišli ho počúvať a dať sa uzdraviť zo svojich neduhov. Ozdraveli aj tí, ktorých trápili nečistí duchovia. 19Každý zo zástupu sa usiloval dotknúť sa ho, lebo z neho vychádzala sila a uzdravovala všetkých.

Inauguračná reč. Blahoslavenstvá

20On uprel oči na svojich učeníkov a hovoril: "Šťastní chudobní, lebo vaše je Božie kráľovstvo.
21Šťastní, ktorí teraz hladujete, lebo budete nasýtení. Šťastní, ktorí teraz plačete, lebo sa budete smiať. 22Šťastní ste, keď vás budú ľudia nenávidieť, keď vás vylúčia spomedzi seba, potupia a ako zlo zavrhnú vaše meno pre Syna človeka. 23Radujte sa v ten deň a jasajte, lebo máte veľkú odmenu v nebi! Veď to isté robili prorokom vaši otcovia.

Prekliatia!

24Ale beda vám, boháči, lebo už máte svoje potešenie!
25Beda vám, čo ste teraz nasýtení, lebo budete hladovať! Beda vám, čo sa teraz smejete, lebo budete žialiť a plakať. 26Beda, ak vás budú všetci ľudia chváliť, lebo to isté robili ich otcovia falošným prorokom!

Láska k nepriateľom

27Ale vám, ktorí ma počúvate, hovorím: Milujte svojich nepriateľov, robte dobre tým, čo vás nenávidia,
28žehnajte tých, čo vás preklínajú, a modlite sa za tých, čo vás potupujú! 29Tomu, kto ťa udrie po líci, nastav aj druhé. A tomu, kto si berie plášť, neodopri ani šaty. 30Každému, kto ťa prosí, daj, a ak ti niekto niečo vezme, nežiadaj to naspäť. 31Ako chcete, aby ľudia robili vám, tak robte aj vy im! 32Ak milujete tých, ktorí vás milujú, akú máte zásluhu? Veď aj hriešnici milujú tých, čo ich milujú. 33Ak dobre robíte tým, čo vám dobre robia, akú máte zásluhu? Veď to isté robia aj hriešnici. 34Ak požičiavate tým, od ktorých to dúfate dostať naspäť, akú máte zásluhu? Veď aj hriešnici požičiavajú hriešnikom, aby dostali naspäť to isté. 35Naopak, milujte svojich nepriateľov, dobre robte, požičiavajte a nič za to nečakajte! Tak bude vaša odmena veľká a budete synmi Najvyššieho, lebo on je dobrý aj k nevďačným a zlým.

Milosrdenstvo a dobročinnosť

36Buďte súcitní, ako aj váš Otec je súcitný!
37Nesúďte a nebudete súdení. Neodsudzujte a nebudete odsúdení! Odpúšťajte a odpustí sa vám. 38Dávajte a dajú vám: mieru dobrú, natlačenú, natrasenú, vrchovatú vám dajú do lona. Lebo akou mierou budete merať vy, takou sa vám nameria."

Podmienky pre horlivosť

39Povedal im aj podobenstvo: "Môže viesť slepý slepého? Nepadnú obaja do jamy?
40Žiak nie je nad učiteľa. Aj keď sa všetko naučí, bude iba ako jeho učiteľ. 41Prečo pozeráš na smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nebadáš? 42Ako môžeš povedať svojmu bratovi: Brat, dovoľ, vyberiem ti smietku, čo máš v oku, keď vo svojom oku brvno nevidíš? Pokrytec, vyhoď najprv brvno zo svojho oka! Potom budeš vidieť a budeš môcť vybrať smietku, čo je v oku tvojho brata. 43Nie je dobrý strom, ktorý rodí zlé ovocie, ako nie je zlý strom, ktorý rodí dobré ovocie. 44Každý strom totiž možno poznať po jeho ovocí. Z tŕnia predsa nezbierajú figy, ani z ostružín neoberajú hrozno. 45Dobrý človek vynáša z dobrého pokladu svojho srdca dobro a zlý človek zo zlého vynáša zlo. Veď z plnosti srdca hovoria jeho ústa.

Potreba skúsenosti

46Prečo ma oslovujete: Pane, Pane, a nerobíte, čo hovorím?
47Ukážem vám, komu sa podobá každý, kto prichádza ku mne, počúva moje slová a uskutočňuje ich. 48Podobá sa človekovi, ktorý staval dom. Hlboko kopal a základy položil na skalu. Keď potom prišla povodeň, na dom narazila voda, no nemohla ním pohnúť, lebo bol dobre postavený. 49Ale kto ich počúva a neuskutočňuje, podobá sa človekovi, ktorý si postavil dom na zemi bez základu. Keď naň narazila voda, hneď sa zrútil a z domu zostalo veľké rumovisko."