Predchádzajúca kapitola

24. kapitola

Prázdny hrob. Anjelovo posolstvo

1V prvý deň po sobote zavčas ráno išli k hrobu a priniesli voňavé oleje, čo si pripravili.
2Kameň našli od hrobu odvalený, 3vošli dnu, ale telo Pána Ježiša nenašli. 4Ako nad tým rozpačito uvažovali, zastali pri nich dvaja mužovia v žiarivom odeve. 5Zmocnil sa ich strach a sklonili tváre k zemi. Ale oni sa im prihovorili: "Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi? 6Niet ho tu. Vstal z mŕtvych. Spomeňte si, ako vám povedal, keď bol ešte v Galilei: 7Syn človeka musí byť vydaný do rúk hriešnych ľudí a ukrižovaný, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych." 8Tu sa rozpamätali na jeho slová.

Apoštoli nechcú veriť rečiam žien

9Keď sa vrátili od hrobu, toto všetko zvestovali Jedenástim a všetkým ostatným.
10Bola to Mária Magdaléna, Jana a Mária Jakubova. Iné ženy, ktoré boli s nimi, to tiež porozprávali apoštolom. 11Ale im sa zdali tieto slová ako blúznenie a neverili im.

Peter pri hrobe

12No Peter vstal a bežal k hrobu. Keď sa nahol dnu, videl tam len plachty. I vrátil sa domov, zadivený nad tým, čo sa stalo.

Dvaja emauzskí učeníci

13V ten deň išli dvaja z nich do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená asi šesťdesiat stadií,
14a zhovárali sa o všetkom, čo sa prihodilo. 15Ako sa tak zhovárali a spoločne uvažovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a šiel s nimi. 16Ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali. 17I spýtal sa ich: "O čom sa to cestou zhovárate?" Zastavili sa zronení. 18Jeden z nich, menom Kleofáš, mu odpovedal: "Ty si vari jediný z obyvateľov Jeruzalema, ktorý nevie, čo sa tam stalo v týchto dňoch?" 19On im povedal: "A čo?" Vraveli mu: "S Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorokom, mocným skutkami i rečou pred Bohom a pred všetkým ľudom; 20ako ho naši veľkňazi a poprední ľudia dali odsúdiť na smrť a ukrižovať. 21A my sme dúfali, že on vyslobodí Izrael. Ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo. 22Niektoré z našich žien nás naľakali. Pred svitaním boli pri hrobe, 23jeho telo nenašli, ale prišli a tvrdili, že sa im zjavili anjeli, ktorí hovorili, že on žije. 24Niektorí z našich odišli k hrobu a zistili, že je tak, ako vraveli ženy, ale jeho nevideli." 25On im povedal: "Akí ste nechápaví! Akí ste pomalí uveriť všetko, čo oznámili proroci! 26Či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť a tak vojsť do svojej slávy?" 27A počnúc od Mojžiša a všetkých prorokov vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo. 28Tak sa priblížili k dedine, do ktorej šli, a on sa tváril, že ide ďalej. 29Ale oni naňho naliehali: "Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil!" Vošiel teda a zostal s nimi. 30A stalo sa, že keď bol s nimi pri stole, vzal chlieb, povedal požehnanie, potom ho lámal a dával im ho. 31Vtom sa im otvorili oči, poznali ho, ale on im zmizol. 32Tu si povedali: "Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?" 33A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a ich priateľov. 34Tí im povedali: "Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi." 35Aj oni porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho poznali pri lámaní chleba.

Ježiš sa zjavuje apoštolom

36Kým toto hovorili, on sám zastal uprostred nich a povedal im: "Pokoj vám."
37Zmätení a naľakaní si mysleli, že vidia ducha. 38On im povedal: "Čo sa ľakáte? Prečo vám v srdciach vznikajú pochybnosti? 39Pozrite mi ruky a nohy, že som to ja! Ohmatajte ma a presvedčte sa! Veď duch nemá mäso a kosti, ako vidíte, že ja mám." 40Keď to povedal, ukázal im ruky a nohy. 41A keď tomu stále od veľkej radosti nemohli uveriť a len sa divili, povedal im: "Máte tu niečo na jedenie?" 42Oni mu podali kúsok pečenej ryby. 43I vzal si a jedol pred nimi.

Posledné poučenia apoštolom

44Potom im povedal: "Toto je to, čo som vám hovoril, kým som bol ešte s vami, že sa musí splniť všetko, čo je o mne napísané v Mojžišovom Zákone, u Prorokov a v Žalmoch."
45Vtedy im otvoril myseľ, aby porozumeli Písmam, 46a povedal im: "Je to tak, ako bolo napísané: Mesiáš bude trpieť a tretieho dňa vstane z mŕtvych 47a v jeho mene sa bude ohlasovať všetkým národom obrátenie a odpustenie hriechov, počnúc od Jeruzalema. 48Toho ste vy svedkami. 49Hľa, ja na vás zošlem toho, ktorého môj Otec prisľúbil. Preto zostaňte v meste, kým nebudete vystrojení mocou z výsosti!"

Vystúpenie do neba

50Potom ich zaviedol až k Betánii, zdvihol ruky a požehnal ich.
51Ako ich žehnal, vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba. 52Oni sa pred ním prestreli tvárou k zemi a s veľkou radosťou sa vrátili do Jeruzalema. 53Stále sa zdržiavali v Chráme a chválili Boha.