24. kapitola
Prázdny hrob. Anjelovo posolstvo
1 V prvý deň po sobote zavčas ráno išli k hrobu a priniesli voňavé oleje, čo si pripravili. 2 Kameň našli od hrobu odvalený, 3 vošli dnu, ale telo Pána Ježiša nenašli. 4 Ako nad tým rozpačito uvažovali, zastali pri nich dvaja mužovia v žiarivom odeve. 5 Zmocnil sa ich strach a sklonili tváre k zemi. Ale oni sa im prihovorili: "Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi? 6 Niet ho tu. Vstal z mŕtvych. Spomeňte si, ako vám povedal, keď bol ešte v Galilei: 7 Syn človeka musí byť vydaný do rúk hriešnych ľudí a ukrižovaný, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych." 8 Tu sa rozpamätali na jeho slová. Apoštoli nechcú veriť rečiam žien
9 Keď sa vrátili od hrobu, toto všetko zvestovali Jedenástim a všetkým ostatným. 10 Bola to Mária Magdaléna, Jana a Mária Jakubova. Iné ženy, ktoré boli s nimi, to tiež porozprávali apoštolom. 11 Ale im sa zdali tieto slová ako blúznenie a neverili im. Peter pri hrobe
12 No Peter vstal a bežal k hrobu. Keď sa nahol dnu, videl tam len plachty. I vrátil sa domov, zadivený nad tým, čo sa stalo. Dvaja emauzskí učeníci
13 V ten deň išli dvaja z nich do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená asi šesťdesiat stadií, 14 a zhovárali sa o všetkom, čo sa prihodilo. 15 Ako sa tak zhovárali a spoločne uvažovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a šiel s nimi. 16 Ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali. 17 I spýtal sa ich: "O čom sa to cestou zhovárate?" Zastavili sa zronení. 18 Jeden z nich, menom Kleofáš, mu odpovedal: "Ty si vari jediný z obyvateľov Jeruzalema, ktorý nevie, čo sa tam stalo v týchto dňoch?" 19 On im povedal: "A čo?" Vraveli mu: "S Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorokom, mocným skutkami i rečou pred Bohom a pred všetkým ľudom; 20 ako ho naši veľkňazi a poprední ľudia dali odsúdiť na smrť a ukrižovať. 21 A my sme dúfali, že on vyslobodí Izrael. Ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo. 22 Niektoré z našich žien nás naľakali. Pred svitaním boli pri hrobe, 23 jeho telo nenašli, ale prišli a tvrdili, že sa im zjavili anjeli, ktorí hovorili, že on žije. 24 Niektorí z našich odišli k hrobu a zistili, že je tak, ako vraveli ženy, ale jeho nevideli." 25 On im povedal: "Akí ste nechápaví! Akí ste pomalí uveriť všetko, čo oznámili proroci! 26 Či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť a tak vojsť do svojej slávy?" 27 A počnúc od Mojžiša a všetkých prorokov vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo. 28 Tak sa priblížili k dedine, do ktorej šli, a on sa tváril, že ide ďalej. 29 Ale oni naňho naliehali: "Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil!" Vošiel teda a zostal s nimi. 30 A stalo sa, že keď bol s nimi pri stole, vzal chlieb, povedal požehnanie, potom ho lámal a dával im ho. 31 Vtom sa im otvorili oči, poznali ho, ale on im zmizol. 32 Tu si povedali: "Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?" 33 A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a ich priateľov. 34 Tí im povedali: "Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi." 35 Aj oni porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho poznali pri lámaní chleba. Ježiš sa zjavuje apoštolom
36 Kým toto hovorili, on sám zastal uprostred nich a povedal im: "Pokoj vám." 37 Zmätení a naľakaní si mysleli, že vidia ducha. 38 On im povedal: "Čo sa ľakáte? Prečo vám v srdciach vznikajú pochybnosti? 39 Pozrite mi ruky a nohy, že som to ja! Ohmatajte ma a presvedčte sa! Veď duch nemá mäso a kosti, ako vidíte, že ja mám." 40 Keď to povedal, ukázal im ruky a nohy. 41 A keď tomu stále od veľkej radosti nemohli uveriť a len sa divili, povedal im: "Máte tu niečo na jedenie?" 42 Oni mu podali kúsok pečenej ryby. 43 I vzal si a jedol pred nimi. Posledné poučenia apoštolom
44 Potom im povedal: "Toto je to, čo som vám hovoril, kým som bol ešte s vami, že sa musí splniť všetko, čo je o mne napísané v Mojžišovom Zákone, u Prorokov a v Žalmoch." 45 Vtedy im otvoril myseľ, aby porozumeli Písmam, 46 a povedal im: "Je to tak, ako bolo napísané: Mesiáš bude trpieť a tretieho dňa vstane z mŕtvych 47 a v jeho mene sa bude ohlasovať všetkým národom obrátenie a odpustenie hriechov, počnúc od Jeruzalema. 48 Toho ste vy svedkami. 49 Hľa, ja na vás zošlem toho, ktorého môj Otec prisľúbil. Preto zostaňte v meste, kým nebudete vystrojení mocou z výsosti!" Vystúpenie do neba
50 Potom ich zaviedol až k Betánii, zdvihol ruky a požehnal ich. 51 Ako ich žehnal, vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba. 52 Oni sa pred ním prestreli tvárou k zemi a s veľkou radosťou sa vrátili do Jeruzalema. 53 Stále sa zdržiavali v Chráme a chválili Boha.