20. kapitola
Otázka Židov o Ježišovej autorite
1Stalo sa jedného dňa, keď učil ľud v Chráme a hlásal Dobrú zvesť, že prišli k nemu veľkňazi a znalci Zákona so staršími 2a hovorili mu: "Povedz nám: Akou mocou toto robíš alebo kto ti dal túto moc?" 3On im povedal: "Aj ja sa vás na niečo spýtam. Povedzte mi: 4Jánov krst bol z Neba, či od ľudí?" 5Oni sa medzi sebou radili: "Ak povieme: ‚Z Neba,‘ povie: ‚Prečo ste mu neuverili?‘ 6Ale ak povieme: ‚Od ľudí,‘ všetok ľud nás ukameňuje, lebo je presvedčený, že Ján je prorok." 7Odpovedali teda, že nevedia, odkiaľ bol. 8Ježiš im povedal: "Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto robím."Podobenstvo o vražedných vinohradníkoch
9Potom začal rozprávať ľudu toto podobenstvo: "Istý človek vysadil vinicu, prenajal ju vinohradníkom a na dlhý čas odcestoval. 10Keď prišiel čas, poslal k vinohradníkom sluhu, aby mu dali podiel úrody vinice. Ale vinohradníci ho zbili a prepustili naprázdno. 11Poslal druhého sluhu. Aj tohto zbili, potupili a prepustili naprázdno. 12Poslal aj tretieho, toho doráňali a vyhodili von. 13Vtedy si Pán vinice povedal: ‚Čo urobím? Pošlem svojho milovaného syna. K nemu budú mať úctu.‘ 14Ale keď toho vinohradníci videli, spolu sa poradili a povedali si: ‚To je dedič. Zabime ho a dedičstvo bude naše!‘ Vyhodili ho z vinice a zabili. 15Čo im teda urobí pán vinice? 16Príde, týchto vinohradníkov zahubí a vinicu dá iným." Na tie slová povedali: "Božechráň!" 17On sa na nich pozrel a povedal: "Čo teda znamená toto slovo Písma: Kameň, ktorý stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným? 18Každý, kto na ten kameň padne, doláme sa a na koho ten kameň padne, toho rozdrví." 19Znalci Zákona a veľkňazi chceli v tú hodinu položiť na neho ruky, ale báli sa ľudu. Porozumeli totiž, že to o nich povedal toto podobenstvo.Daň cisárovi
20Striehli na neho a poslali úskočníkov, ktorí predstierali, že sú spravodliví, aby ho podchytili v reči a mohli ho vydať vrchnosti a vladárovej moci. 21Opýtali sa ho: "Učiteľ, vieme, že hovoríš a učíš správne a že nehľadíš na osobu, ale pravdivo učíš Božej ceste. 22Je dovolené platiť cisárovi daň, či nie?" 23On však prehliadol ich lesť a povedal im: 24"Ukážte mi denár! Čí obraz a nápis sú na ňom?" Oni povedali: "Cisárov." 25Vtedy im povedal: "Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu!" 26A nepodarilo sa im podchytiť ho v reči pred ľudom, ale žasli nad jeho odpoveďou a umĺkli.Vzkriesenie mŕtvych
27Tu prišli k nemu niektorí saduceji, ktorí popierajú zmŕtvychvstanie, a pýtali sa ho: 28"Učiteľ, Mojžiš nám napísal, že ak niekomu zomrie brat, ktorý mal ženu, ale bol bezdetný, jeho brat si ju má vziať za ženu a splodiť bratovi potomka. 29Bolo teda sedem bratov. Prvý sa oženil a zomrel bezdetný. 30Vzal si ju druhý, 31potom aj tretí a takisto všetci siedmi. Ale nezanechali deti a pomreli. 32Napokon zomrela aj žena. 33Nuž, ktorému z nich bude žena manželkou pri vzkriesení? Veď ju mali siedmi za manželku." 34Ježiš im odpovedal: "Synovia tohto sveta sa ženia a vydávajú. 35Ale tí, čo budú uznaní za hodných tamtoho sveta a zmŕtvychvstania, už sa neženia ani nevydávajú. 36Už ani umrieť nemôžu, lebo sú ako anjeli a sú Božími synmi, lebo sú vzkriesení. 37Že mŕtvi naozaj vstanú, to naznačil aj Mojžiš v stati o horiacom kríku, keď nazýva Pána Bohom Abraháma, Bohom Izáka a Bohom Jakuba. 38No Boh nie je Bohom mŕtvych, ale živých; všetci vlastne žijú pre neho." 39Tu niektorí znalci Zákona povedali: "Učiteľ, dobre si to povedal." 40A už sa ho neodvážili na nič vypytovať.Kristus, Dávidov syn a Pán
41On im povedal: "Ako môžu hovoriť, že Kristus je Dávidov syn? 42Veď sám Dávid hovorí v Knihe Žalmov: Boh povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, 43kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku pod tvoje nohy! 44Dávid ho teda volá Pánom; ako potom môže byť jeho synom?"Ježiš súdi znalcov Zákona
45Pred všetkým ľudom povedal svojim učeníkom: 46"Chráňte sa učiteľov Zákona, ktorí radi chodia v dlhých rúchach, radi majú pozdravy na ulici, prvé sedadlá v synagógach a popredné miesta na hostinách. 47Vyjedajú domy vdov pod zámienkou dlhých modlitieb. Týchto postihne prísnejší súd."