Predchádzajúca kapitola

18. kapitola

Podobenstvo o nespravodlivom sudcovi a o nástojčivej vdove

1Rozpovedal im podobenstvo, ako sa treba stále modliť a neochabovať:
2"V istom meste bol sudca, ktorý sa Boha nebál a ľudí nehanbil. 3Bola v tom meste aj vdova, ktorá k nemu chodila s prosbou: ‚Obráň ma pred mojím protivníkom.‘ 4Ale on dlho nechcel. No potom si povedal: ‚Hoci sa Boha nebojím a ľudí nehanbím, 5obránim tú vdovu, keď ma tak unúva, aby stále neotravovala.‘" 6A Pán povedal: "Počúvajte, čo hovorí nespravodlivý sudca! 7A Boh neobráni svojich vyvolených, čo k nemu volajú dňom i nocou, a bude k nim nevšímavý? 8Hovorím vám: Zaraz ich obráni. Ale keď príde Syn človeka, nájde vieru na zemi?"

Farizej a mýtnik

9Tým, čo si namýšľali, že sú spravodliví, a ostatnými pohŕdali, povedal toto podobenstvo:
10"Dvaja ľudia vstúpili do Chrámu modliť sa. Jeden bol farizej a druhý mýtnik. 11Farizej sa postavil a takto sa modlil v sebe: ‚Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodliví, cudzoložníci alebo aj ako tento mýtnik. 12Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo mám.‘ 13Mýtnik stál celkom vzadu a neodvážil sa ani oči k nebu pozdvihnúť, ale bil sa do pŕs a hovoril: ‚Bože, buď milostivý mne hriešnemu.‘ 14Hovorím vám: Tento odišiel domov očistený od hriechov, a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený."

Ježiš a deti

15Prinášali k nemu aj nemluvňatá, aby sa ich dotkol. Keď to videli učeníci, okrikovali ich.
16Ale Ježiš si tie deti zavolal a povedal: "Nechajte deti prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo! 17Veru, hovorím vám, kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň."

Bohatý popredný občan

18Tu sa ho spýtal ktorýsi popredný muž: "Dobrý učiteľ, čo mám robiť, aby som obsiahol večný život?"
19Ježiš mu povedal: "Prečo ma voláš dobrým? Nik nie je dobrý, jedine Boh. 20Poznáš prikázania: Nescudzoložíš, nezabiješ, nepokradneš, nebudeš krivo svedčiť, cti svojho otca i matku!" 21On vravel: "Toto všetko som zachovával od mladosti." 22Keď to Ježiš počul, povedal mu: "Ešte jedno ti chýba. Predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma." 23Keď to počul, zosmutnel, lebo bol veľmi bohatý.

Nebezpečenstvo bohatstva

24Keď ho Ježiš videl, povedal: "Ako ťažko je tým, čo majú bohatstvá, vojsť do Božieho kráľovstva!
25Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva!" 26Tí, čo to počuli, povedali: "Kto potom môže byť spasený?" 27On im povedal: "Čo je nemožné u ľudí, je možné u Boha."

Odmena tým, čo opustili všetko

28Peter povedal: "Pozri, my sme opustili všetko, čo sme mali, a išli sme za tebou."
29On im povedal: "Veru, hovorím vám: Niet nikoho, kto pre Božie kráľovstvo opustí dom alebo ženu, alebo bratov, alebo rodičov, alebo deti, 30aby nedostala oveľa viac v tomto čase a v budúcom veku večný život."

Tretie oznámenie umučenia

31Vtedy si vzal Dvanástich a hovoril im: "Pozrite, vystupujeme do Jeruzalema a splní sa všetko, čo napísali proroci o Synovi človeka.
32Vydajú ho pohanom, vysmejú ho, potupia a opľujú, 33zbičujú ho a zabijú, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych." 34Lenže oni ničomu z toho nerozumeli. Toto slovo im zostalo zahalené a nepochopili, čo hovoril.

Slepý pred Jerichom

35Keď sa približovali k Jerichu, pri ceste sedel akýsi slepec a žobral.
36Keď počul, že tadiaľ prechádza zástup, pýtal sa, čo sa deje. 37Povedali mu: "Ježiš Nazaretský ide tadiaľto." 38Tu vykríkol: "Ježiš, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!" 39Tí, čo išli popredu, ho okríkali, aby mlčal. Ale on ešte väčšmi kričal: "Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!" 40Ježiš zastal a kázal, aby ho priviedli k nemu. Keď sa priblížil, opýtal sa ho: 41"Čo chceš, aby som ti urobil?" On povedal: "Pane, aby som videl." 42Ježiš mu povedal: "Viď znovu! Tvoja viera ťa uzdravila." 43A hneď videl, šiel za ním a velebil Boha. Aj všetok ľud, keď to videl, vzdával Bohu chválu.