Predchádzajúca kapitola

14. kapitola

Uzdravenie chorého na vodnatieľku v sobotný deň

1Stalo sa, že v istú sobotu vošiel do domu ktoréhosi farizeja stolovať a oni ho pozorovali.
2A pred ním bol človek, ktorý mal vodnatieľku. 3Ježiš sa obrátil k znalcom Zákona a farizejom a opýtal sa ich: "Slobodno v sobotu uzdravovať, či nie?" 4Ale oni mlčali. Vzal ho teda, uzdravil ho a prepustil. 5Potom im povedal: "Ak niekomu z vás padne do studne syn alebo vôl, nevytiahne ho hneď v sobotný deň?" 6A nevedeli mu na to odpovedať.

Vyberanie miest

7Keď zbadal, ako si pozvaní vyberali popredné miesta, povedal im toto podobenstvo:
8"Ak ťa niekto pozve na svadbu, nesadaj si na prvé miesto, lebo mohol pozvať niekoho vzácnejšieho, ako si ty; 9a prišiel by ten, čo pozval teba i jeho a povedal by ti: ‚Uvoľni miesto tomuto.‘ Vtedy by si musel s hanbou zaujať posledné miesto. 10Ale keď ťa pozvú, choď, sadni si na posledné miesto. Potom, keď príde ten, čo ťa pozval, povie ti: ‚Priateľu, postúp vyššie!‘ Vtedy sa ti dostane pocty pred všetkými spolustolujúcimi. 11Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený a kto sa ponižuje, bude povýšený."

Voľba pozvaných

12A tomu, čo ho pozval, povedal: "Keď dávaš obed alebo večeru, nevolaj svojich priateľov ani svojich bratov, ani príbuzných, ani bohatých susedov, aby nepozvali aj oni teba a mal by si odplatu.
13Ale keď chystáš hostinu, pozvi chudobných, mrzákov, chromých a slepých. 14Budeš šťastný, lebo oni sa nemajú čím odplatiť. No odplatu dostaneš pri vzkriesení spravodlivých."

Pozvaní, ktorí sa pozvaniu vyhýbajú

15Keď to počul jeden zo spolustolujúcich, povedal mu: "Šťastný, kto bude jesť chlieb v Božom kráľovstve."
16Ježiš odpovedal: "Istý človek pripravil veľkú večeru a pozval mnohých ľudí. 17Keď nadišla hodina večere, poslal svojho sluhu, aby povedal pozvaným: ‚Poďte, už je všetko pripravené.‘ 18A naraz sa začali všetci vyhovárať. Prvý mu povedal: ‚Kúpil som pole a musím si ho ísť pozrieť. Prosím ťa, ospravedlň ma.‘ 19Druhý povedal: ‚Kúpil som päť párov volov a idem ich vyskúšať. Prosím ťa, ospravedlň ma!‘ 20A ďalší povedal: ‚Oženil som sa, a preto nemôžem prísť.‘ 21Sluha sa vrátil a oznámil to svojmu pánovi. Vtedy sa pán domu nahneval a povedal svojmu sluhovi: ‚Vyjdi rýchlo na námestia a do ulíc mesta a priveď sem chudobných a mrzákov, slepých a chromých!‘ 22Sluha hlásil: ‚Pane, stalo sa, ako si rozkázal, a ešte je miesto.‘ 23Tu pán povedal sluhovi: ‚Vyjdi na cesty a k ohradám a donúť vojsť všetkých, aby sa mi naplnil dom. 24Lebo hovorím vám, že ani jeden z tamtých mužov, čo boli pozvaní, neokúsi moju večeru.‘"

Vzdať sa všetkého, čo mu je drahé

25Išli s ním veľké zástupy. Obrátil sa a povedal im:
26"Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca, matku, ženu, deti, bratov, sestry, ba aj svoj život, nemôže byť mojím učeníkom. 27Kto nenesie svoj kríž a nejde za mnou, nemôže byť mojím učeníkom.

Vzdať sa najmä všetkého svojho majetku

28Ak niekto z vás chce stavať vežu, či si najprv nesadne a neprepočíta náklad, či má na jej dokončenie?
29Aby sa mu potom, keď položí základ a nebude môcť dostavať, nezačali posmievať všetci, ktorí to uvidia, hovoriac: 30‚Tento človek začal stavať, ale dokončiť nevládal.‘ 31Alebo keď sa kráľ chystá do boja s iným kráľom, či si najprv nesadne a neporozmýšľa, či sa môže s desiatimi tisícami postaviť proti tomu, kto ide proti nemu s dvadsiatimi tisícami? 32Ak nie, vyšle posolstvo, kým je tamten ešte ďaleko, a prosí o podmienky mieru. 33Tak ani jeden z vás, ak sa nezriekne všetkého, čo má, nemôže byť mojím učeníkom.

Nestratiť chuť

34Soľ je dobrá vec. Ale ak soľ stratí chuť, čím ju napravia?
35Nehodí sa ani do zeme, ani do hnoja, ale ju vyhodia von. Kto má uši na počúvanie, nech počúva!"